Branislav Moňok: Ľudia začnú triediť, vieme ako na nich

Prečo je problém, keď odpad končí na skládkach?

Jednak tam končia suroviny, ktoré sa dajú využiť – napríklad plasty, kovy, papier, ale aj nebezpečné odpady. Preto musíme ťažiť viac surovín z prírody. Plasty a kovy sú samy o sebe neškodné, ale keď sa všetky odpady zmiešajú dokopy, vytvárajú sa reakcie, pri ktorých vznikajú rôzne nebezpečné zlúčeniny. Tie následne ohrozujú zložky životného prostredia. Skládkové plyny, napríklad metán, výrazne prispievajú k zmene klímy.

Aký podiel majú skládkové plyny na celkových emisiách skleníkových plynov?

Približne päť až desať percent. Oproti napríklad uhoľným elektrárňam to nie je veľa, ale dá sa to veľmi jednoducho zmeniť. Už keby sme kompostovali biologicky rozložiteľné odpady, dosiahli by sme pomerne ľahko významný pokrok.

Slovensko vyčlenilo na odpadové hospodárstvo takmer 600 miliónov eur. Za tieto peniaze sme mali okrem iného recyklovať 35 percent komunálneho odpadu. Namiesto toho recyklujeme okolo desať. Prečo sme nedosiahli nastavené ciele?

Kupovali sa predražené veci. Okrem toho chýbala ucelená koncepcia, ktorá by definovala potreby jednotlivých regiónov. A tak sa podporovali aj projekty, ktoré v danom regióne neboli potrebné. A tam, kde chýba potrebná infraštruktúra, sa už peniaze nedostali.

Plasty a papier sa ešte dobre recyklujú. Ale kuchynský odpad je špinavší. Nebude to ľudí odrádzať od triedenia?

To je mýtus. My odpady v skutočnosti netriedime, my ich nezmiešavame. Keď čistím zeleninu, dám šupy zvlášť do misky alebo vedierka, ktoré potom vysypem do kompostéra alebo nádoby na zber biologických odpadov. Nie je to žiadna komplikácia. Stačí len zaviesť v obciach systém jeho zberu. V Starej Turej to funguje dlhé roky výborne.

Ako sa k tomu dá dopracovať?

Aktívnym prístupom. Robili sme prieskum nakladania s biologickými odpadmi v Partizánskom. Jeho výsledkom bolo, že 73 percent ľudí žijúcich v rodinných domoch kompostuje svoje biologické odpady. Následne sme urobili rozbor zmesových odpadov a zistili sme, že 53 percent je biologický odpad vhodný na kompostovanie. Mesto zakúpilo kompostéry, Priatelia Zeme spravili infokampaň a množstvo zmesového odpadu kleslo o 40 percent. To isté sa dá spraviť aj v iných obciach. Netreba na to vôbec eurofondy. Obciam sa to oplatí, lebo potom menej platia za odvoz odpadu.

Do triedenia sa najviac zapájajú ľudia, ktorí bývajú blízko zberných miest. Čím ďalej od nich bývajú, tým menej triedia

V úvode rozhovoru ste spomínali nezmyselné investície. Ktoré boli podľa vás suverénne najhoršie?

Viaceré kompostárne alebo regionálne centrá zhodnocovania odpadov musia robiť takzvanú hygienizáciu kuchynských odpadov. Pri nej sa zničia škodlivé mikroorganizmy. Používa sa na to prístroj s názvom fermentor. Na Slovensku bol pri väčšine projektov navrhnutý a aj sa využíva len jeden typ zariadenia, ktorý patrí medzi najdrahšie, ale určite nie najkvalitnejšie. Nechcem špekulovať, prečo to tak je. Tak ako kompostárne ani tieto prístroje sa nevyužívajú naplno. Aj preto, že ich prevádzka je drahá. To isté platí pre chladiace boxy a drviče odpadov. V Považskej Bystrici mali kauzu, že nakúpili po 300 eur kompostéry, ktoré sú navyše nekvalitné a ľahko praskajú. Dajú sa pritom kúpiť aj za 50 eur.

Celkovo sme v triedení a recyklovaní slabí. Prečo sa ľuďom do toho nechce?

Nevieme, prečo sa ľudia takto správajú, ale vieme, čo treba spraviť, aby sa to zmenilo. Z našich výskumov v praxi vieme, že do triedenia sa najviac zapájajú ľudia, ktorí bývajú blízko zberných miest. Čím ďalej bývajú, tým menej triedia. Ak budú mať triedený zber dostupnejší, budú viacej triediť. Nesmie chýbať aj dobrá informovanosť a kontrola. To sú piliere kvalitného triedeného zberu odpadov.

Vráti sa obciam takáto investícia?

Ja si myslím, že áno a netreba na to ani eurofondy. V Chocholnej-Velčiciach sme robili jednoduchý projekt bez eurofondov – obyvateľom obec zlepšila možnosti triedenia odpadov, podporila domáce kompostovanie a zaviedla ekonomickú motiváciu – úľavu na poplatku pre tých, ktorí odpady triedia. Na skládku šlo o 52 percent odpadu menej, vytriedili o 160 percent viac odpadu a obec za 18 mesiacov ušetrila 27-tisíc eur. Aj napriek úľavám dokázala obec zaplatiť celé náklady na odpady z poplatku od obyvateľov.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Sú známe prípady, keď ľudia videli, ako smetiari nasypali všetok vytriedený odpad do toho istého auta. Čo sa deje ďalej s vytriedeným odpadom?

Takéto hlásenia dostávame aj my. Väčšinou ide o