Branislav Klocok: Ak sa energetická kríza nevyrieši, budeme mať úplne iné problémy

Generálny riaditeľ oravskej spoločnosti OFZ Branislav Klocok v rozhovore pre TREND zdôvodňuje svoje rozhodnutie dočasne výrobu zastaviť a hovorí o príčinách, ktoré k nemu viedli. Zároveň sa vyjadruje k možnostiam riešenia súčasnej situácie, ktorá je podľa neho riešiteľná, stačí nasledovať príklad západných krajín, ktoré svoj priemysel chránia.

Koncom júna ste oznámili hromadné prepúšťanie 150 zamestnancov. Koľko vám ich zostane?

Približne polovica z pôvodného počtu. Časť zamestnancov už odišla a druhá ešte len odíde k prvému augustu.

Zároveň ste úplne utlmili výrobu. Počítate teda s tým, že ju na polovicu obnovíte? 

Výrobu plánujeme opäť rozbehnúť. Nechali sme si zamestnancov zhruba v takom počte, ktorý potrebujeme na to, aby sme neskôr mohli prijať a zaškoliť nových a rozbehnúť ju aj na plnú kapacitu, ak to bude možné. V minulosti sme sa uchýlili k podobným krokom, no nikdy sme ľudí neprepúšťali v takej miere ako teraz. To znamená, že zostávajú tí, ktorí tvoria jadro. Na nich potom môžeme nabaliť ostatných ľudí a rozbehnúť prevádzku.

Vysoká cena energie môže zostať na rovnakej úrovni dlhšie obdobie. Momentálne máte dvesto ľudí v čerpaní povinnej dovolenky. Očakávate, že by sa situácia mohla začať postupne zlepšovať? 

Budeme sa usilovať obnoviť výrobu aspoň čiastočne. Nemôžeme nechať ľudí sedieť doma. Budeme sa snažiť presvedčiť odberateľov, aby nám zaplatili o čosi viac, než ponúka konkurencia z ázijských krajín. No a ten rozdiel budeme zrejme musieť doplatiť zo zdrojov, ktoré máme z minulých rokov.

Takže táto kríza nie je prvá? Mali ste ich za posledné roky viac?

Naše odvetvie, konkrétne časť hutníckeho odvetvia, ktorá sa týka výroby ferozliatin, predstavuje lakmusový papierik ekonomiky. Práve my cítime problémy ako prví, ale zároveň ako prví cítime oživenie. Takže áno, v minulosti sme museli reagovať na rôzne zmeny a výkyvy či už cien elektrickej energie, alebo ferozliatin. Dnes je však situácia o niečo komplikovanejšia, pretože problém je hlbší, keďže trhový mechanizmus tvorby cien energií v Európe je pokazený. Sme preto opatrnejší než v minulosti.

Napriek tomu plánujete výrobu čoskoro opäť rozbehnúť. Ste teda v súvislosti s ďalším vývojom optimistický? 

Skôr ide o to, do akej miery sa podarí udržať možnosť byť relevantným hráčom na trhu a do akej miery sa nám podarí udržať si pozíciu.

Neobávate sa toho, že ceny elektrickej energie môžu byť štrukturálne vyššie na roky dopredu?

Nemôžu byť desaťnásobne vyššie ako v okolitých krajinách alebo kdekoľvek na svete. To by automaticky znamenalo, že všetko, do čoho ide energia, bude niekoľkonásobne drahšie vyrobiť než doviezť. Začali by sme všetko dovážať, čo by malo za následok obmedzenú domácu ekonomickú aktivitu. Následne by pravdepodobne došlo aj ku korekcii na strane cien energií. Ak k tomu nedôjde, peniaze sa minú a fabriky sa budú zatvárať.

Skutočne hrozí zatváranie priemyselných fabrík a zníženie domácej produkcie?

Európa chce vybudovať priemysel pridanej hodnoty so znakmi nových technológií. Dnes je však akákoľvek technológia závislá od materiálov a to sa ani v budúcnosti nezmení. Môžete vymyslieť čokoľvek, no aj do každého čipu potrebujete kremík, meď či nikel. Aj to najmodernejšie elektrické, spaľovacie či vodíkové auto potrebuje nikel, horčík a kremík. Bez toho sa v priemysle fungovať nedá. Môžeme mať fabriku na autá v každej dedine, ale ak ich nebude z čoho vyrábať, budú to len prázdne haly.

Ak Európa príde o priemyselnú výrobu, následky môžu byť veľké.

Treba sa na to pozrieť z dvoch uhlov. Prvá vec je samotná bezpečnosť, druhá je ekologický dosah. Všetok kov alebo materiál vyrábaný v Európskej únii má niekoľkonásobne nižší vplyv na životné prostredie než ten, ktorý sa vyrába mimo Únie. Materiál budeme potrebovať bez ohľadu na to, či sa u nás bude alebo nebude vyrábať. Budeme ho musieť doviezť z krajín, kde nehľadia na environmentálnu stránku. Tým, že sa v Európe snažíme byť zelenší a zatvárame si vlastný priemysel, spôsobujeme to, že nakoniec si sem donesieme špinavý vzduch a vodu. To sú obavy, ktoré Európska únia nijako nerieši.

Koľko podobných firiem, ako ste vy, je v Európe?

V Únii, pokiaľ viem, zostali štyri firmy, ktoré vyrábajú ferozliatiny, nejaké sú ešte aj v Nórsku.