Odkedy vediem v Bratislave od začiatku roka nie jeden, ale dva hotely, často sa stretávam s otázkou, ako sa to dá všetko zvládnuť. Odpovedám, že v minulosti som už riadil dva hotely, ktoré boli od seba vzdialené 550 km... takže minimálne vzdialenosť je výhodou, ako to teraz všetko stíhať.
Samozrejme, zmena nastala – hlavne v množstve povinností a ich zvládaní. Dôležité je podľa mňa správne rozdelenie a nastavenie priorít, aj keď, pravdu povediac, niekedy neviem, kam skôr. Ale výhodou je, že ma moja práca baví a vkladám sa do nej, ako sa hovorí, celým človekom.
Rád by som odpovedal, že všetko sa dá zvládať za bežný osemhodinový pracovný čas, ale to je pre mňa ilúzia. Realitou je, že svojim povinnostiam venujem denne 10 až 12 hodín, čo je podľa mňa adekvátne k ich obsahu a rozsahu. Nemyslím si, že by to bolo neorganizovanosťou. Jednoducho, keď chcem zvládať všetko zodpovedne v rámci dvoch hotelov, je tento čas na to potrebný. Riadim sa zásadou, že prevádzky treba osobne navštevovať aj kontrolovať. Rád sa stretávam s hosťami aj zamestnancami, kde získavam spätnú väzbu.
Rada, ktorou sa riadim: Byť na seba rovnako tvrdý ako na iných. A mať rovnaký meter na všetkých. Rada, ktorú rád rozdávam : Zostávať sám sebou a nestrácať pokoru. Moja aktuálna výzva: Realizovať našu klastrovú víziu riadenia hotelov s dôrazom na maximálnu efektivitu.
Samozrejme, toto všetko by sa nedalo zvládať bez pochopenia rodiny. V prvom rade som vďačný mojej rešpektujúcej manželke, ktorá vie, čo táto práca vyžaduje. Bez podpory rodiny je pre mňa nepredstaviteľné dosiahnuť ciele. Svojich blízkych sa snažím zapájať do spoločných aktivít aj prepájaním môjho biznisu s oddychom rodiny. Snažíme sa napríklad využívať služby hotelov, ktoré sú určené aj pre rodiny s deťmi. Dostávam od nich úprimnú spätnú väzbu, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá.
Ak môžem využiť len maličký zvyšok času, tak oddychom a skutočným relaxom je pre mňa jednoducho dobre si pospať a uvoľniť sa. A, samozrejme, voľný čas venujem rodine a spoločným aktivitám. Dcéra Lujza sa venuje jazdeckému športu a ja ju v tom a v láske ku koňom maximálne podporujem.
Mám k nim veľký obdiv, vzťah koňa a človeka je pre mňa inšpirujúci, pretože tu si lásku a rešpekt musíte zaslúžiť. Snažím sa aj aktívne a zdravo žiť. Mám rád prechádzky v prírode a často sa rád vraciam do Tatier, kde som pôsobil. V horách načerpám silu a energiu na moje nasadenie. Rekreačne behám a v zime obľubujem výstupy na lyžiach, keď si môžem vyvetrať hlavu a zabudnúť na starosti.
Klasickú letnú dovolenku zvykneme tráviť s rodinou v rozličných prímorských destináciách, pretože rád striedam miesta a spoznávam nové krajiny. Keďže rád porovnávam služby hotelov a zariadení, navštevujem aj iné hotelové siete, hľadám inšpirácie a motivácie pre stále nové nápady.
Nemám obľúbenú len jednu destináciu, lebo každé miesto je niečím výnimočné, a ak sa niekam vrátim, tak hlavne preto, že sme tam mali pekné zážitky alebo priateľov. Ak nám čas dovolí a máme voľný rodinný víkend, navštevujeme rôzne mestá, a keďže radi dobre jeme, aj reštaurácie, aby sme mali aj gastro zážitky a ochutnávky. Alebo si len užívame potulky po uličkách. Zážitky a humorné spomienky sú ako dar a nikto vám ich nezoberie.
Ak sa ešte vrátim k práci, tak na práci hoteliera je inšpirujúce vnímať atmosféru a dušu hotela, ktorý má nahrádzať hosťom ich domov. Je pre mňa potešením vnímať kreatívnu atmosféru na pracovisku, kde rád odovzdávam svoje skúsenosti, pracujem s ľuďmi a teší ma byť lídrom pre mojich spolupracovníkov.
Ak by som mal poradiť mladému, ambicióznemu človeku, ktorý v hotelierstve začína a chce sa dopracovať k vedúcej funkcii, tak myslím, že cesta, ktorá sem vedie, je mať zdravé a reálne predsavzatia, nezabúdať na podporu svojho tímu a kolegov a stáť si za svojím slovom. Byť čestný k ľuďom a k sebe samému. Mať vnútornú pokoru a rešpekt a neustále sa vzdelávať, pretože hotelový biznis je veľmi interaktívny. Reflektuje na dobu a vývoj a ten nemôžete „zaspať“.