Branislav Cvik a Ľubomír Vančo: Rebeli s dobrým čuchom na pivo

Branislav Cvik a Ľubomír Vančo, Urpiner Zdroj: Maňo Štrauch

Oni dvaja svoj banskobystrický pivovar s jeho značkou Urpiner dostali z útlmu po bývalom privatizérovi Pavlovi Čupkovi do pozície najoceňovanejšieho tuzemského výrobcu piva. Nielen vďaka tvrdošijnému návratu ku klasickým technológiám varenia piva, ale aj vďaka, ako sami hovoria, slušnému podnikaniu.

Pred desiatimi rokmi ste prevzali pivovar po pôvodnom privatizérovi. V zanedbanom stave a so skazenou povesťou piva. Je už na tom Slovensko lepšie ako za čias vplyvných privatizérov?

B. Cvik: Zlepšila sa možnosť dovolať sa svojich práv. Boli tiež zjednodušené a sprehľadnené ekonomické pravidlá hry a výrazne sa zlepšila platobná disciplína. A pribudlo aj podnikateľov, ktorí oprášili také vlastnosti ako česť, podnikateľská etika a slušnosť.

Žiaľ, za mnohé a nielen ekonomické krivdy z poprivatizačného obdobia nebol prakticky nikto potrestaný. Aj tu v pivovare sme našli po jeho kúpe z konkurzu veľa zlého. Na Západe by za také niečo boli vystavené iné účty. Ale aj súčasnosť, so všetkými tými kauzami a zmenami už dobre zavedených pravidiel môj optimizmus, že sme niekde úplne inde, trochu nahlodáva.

Ľ. Vančo: Pre mňa je neplatiť faktúry dodávateľom a namiesto toho nalievať peniaze do nejakých politických strán niečo nepredstaviteľné. Uprednostňujem podnikanie s čistým svedomím a štítom. A dnešné zákony už, zdá sa, čiastočne zúžili priestor na možne podvody.

Ako výrazne je domáci biznis previazaný s politikou?

B. Cvik: Vplyvní z pozadia sa vždy nejako prejavujú. Štátne zákazky sú lákavé a za niektorých politikov sú pokrivené menej a za iných viac. Ale máme tu už istý štandard slušnosti, ktorý sa nikdy úplne nestráca. My sa z princípu nikdy politicky neangažujeme. Dostávame návrhy, aby sme pivom zadarmo podporili rôzne politické mítingy a obdobné akcie. No naša spoločnosť sa touto cestou nikdy neuberala a ani nebude uberať.

Aj vy ste si však tento rok vybudovali novú plechovkáreň za pomoci eurofondov. Vie sa k nim podnikateľ dostať aj bez známostí?

B. Cvik: Pôvodne naša žiadosť v prvom kole ani vybraná nebola a dostala sa len do zásobníka projektov. Až neskôr, keď krajina meškala s čerpaním eurofondov, prišlo aj na nás. Investíciu sme rozbehli už skôr, aj bez podpôr.

V ktorých oblastiach by mali najviac pridať slovenskí politici, aby sa podnikanie v krajine mohlo naďalej zlepšovať?

Ľ. Vančo: V súčasnej elektronickej dobe je pre mňa nepochopiteľné, koľko musíme chodiť po úradoch. Štátne inštitúcie by sa mali prepojiť, nech človek môže podnikať a nie mrhať čas.

B. Cvik: Ak by si štát upratal na úradoch, hneď by prišlo aj k úsporám. Pre mňa je neprijateľné, keď sa tu politici chvália znížením schodku štátneho rozpočtu. No ktorý podnikateľ či domácnosť si môže dovoliť žiť dlhšie v nejakom mínuse? Pre mňa je hospodárenie štátu len ťažko pochopiteľné.

Ste v krajine posledným väčším pivovarom mimo nadnárodných pivovarníckych skupín. Čo podľa vás rozhodlo, že uprostred ponovembrového zatvárania vyše desiatky tuzemských pivovarov ste sa práve vy udržali na trhu?

Ľ. Vančo: Kľúčové bolo zrejme naše presvedčenie, že chceme a dokážeme oživiť Urpiner. My sme síce pôvodom obchodníci. Ale chceli sme mať niečo stabilnejšie s vlastnou výrobou. Pre nás je pivovar od začiatku srdcovka a nielen biznis.

B. Cvik: Rozhodlo, že sme nikdy s nikým nechceli vypiecť. Neklamali sme. Hneď na začiatku sme k nám pozvali obchodných partnerov. Po prvýkrát v pivovare sedeli s jeho majiteľmi, a nielen s obchodnými zástupcami. V princípe sme nič veľké neurobili. Iba sme oprášili staré dobré poctivé podnikanie. U nás bol aj predseda predstavenstva našej financujúcej banky. Prišiel raz pred polnocou, inokedy nemal čas. Aj takto banka ocenila naše správanie.

Zdroj: Pavel Danko

Slovenské pivovary krachovali dlhé roky aj v dôsledku cenovej vojny o trhové pozície, ktorá ustala až po nástupe finančnej krízy. Mohla by sa vojna medzi Heinekenom a SABMillerom, ktorí ovládajú 90 percent tunajšieho trhu, ešte vrátiť? Ak áno, vedeli by ste to vydržať?

Ľ. Vančo: Bitka o trhové pozície sa nikdy neskončila. Už nie je taká badateľná na cenách piva. Tie idú po raste nákladov mierne hore. Ale pokračuje vojna o krčmy a reštaurácie. Tie sa ďalej kupujú. Nadnárodné koncerny majú pre krčmárov oveľa viac peňazí a práve to pozatváralo iné tunajšie pivovary. Keď krčmár dostane za podpis, že bude čapovať pár rokov iba jedno pivo, tisíce eur, tomu sa ťažko odoláva.

Ako ste to práve vy jediní prežili?

Ľ. Vančo: Apelujeme na krčmárov, že ekonomika je aj niekde inde, nielen v balíku peňazí na ruku. Ukazujeme im, kde je naša cena piva oproti konkurentom, a že keď nás budú čapovať toľko a toľko rokov, tak nakoniec zarobia viac ako s koncernom. Žiaľ, veľa krčmárov nepozerá, čo bude o päť rokov.

No iní áno – a s tými my robíme. Veľmi nám pomohlo, že pivovarov tu zostalo tak málo, že ľudia začali sami hľadať niečo iné... Čo nie je v každom výčape. A naše pivo je iné. Vrátili sme sa k starším horkejším chutiam. Bodujeme tým, že sme iní.

B. Cvik: Vďaka našim osobitejším pivám máme už zhruba 750 partnerov, ktorí čapujú naše pivo. Keď sme pivovar prebrali, bola ich len približne polovica. Navyše už nie sme v „horeca“ prevádzkach len na strednom Slovensku a na Kysuciach ako dakedy, ale aj v iných regiónoch. Dokonca aj v bratislavských podnikoch sme čoraz známejší a žiadanejší.

Pred šiestimi rokmi ste založili – ako protipól voči nadnárodným pivovarom – Asociáciu malých nezávislých pivovarov. Mimo vás sú tam len malé reštauračné pivovary s ročnými výrobami pár stoviek hektolitrov. Ako hodnotíte jej prínosy?

Ľ. Vančo: Keď sme ju založili, bolo v krajine len sedem malých pivovarov. Dnes ich je vyše štyridsať. Časť svojho piva predávajú vo vlastných reštauráciách a ostatok dodávajú iným partnerom. Prínos asociácie je práve v tom, že krčmári už nepozerajú iba na to, aby bola značka núkaného piva známa široko--ďaleko, ale zákazníkom ponúknu aj menej známe. Ak je dobré a niečím osobité.

Často hovoríte, že pivá od koncernov sa všade robia viac-menej rovnako – s hlavným cieľom čo najviac pri tom ušetriť. Môže vaša náročnejšia výroba s dlhším zretím piva prežiť naozaj dlhšie?

B. Cvik: Ak chceme prežiť a napredovať, musíme byť iní. Kvalita je pre nás prvoradá. Preto sme pred pár mesiacmi kapitálovo vstúpili aj do jednej sladovne a tiež do odbytového družstva pestovateľov chmeľu. Slad z nej odoberáme už dlhšie, teraz budeme mať jeho kvalitu viac pod kontrolou.

Vy ste známi, že sa nebojíte ísť v biznise do väčších konfliktov. Pred vyše dvoma rokmi ste sa na údajne nezákonné praktiky jedného obchodného reťazca sťažovali aj na ministerstve pôdohospodárstva a stali ste sa symbolom vzdoru voči ekonomickej sile reťazcov. Musí byť súčasťou dobrého biznisu aj takáto razantnosť?

Ľ. Vančo: Treba si predsa vedieť hájiť svoje pozície. Tá druhá strana by tiež mala vedieť, čo už je z jej strany neúnosné. Mnohí dodávatelia potravín šomrú na neprimeraný tlak reťazcov, no nikto sa voči tomu neodhodlal postaviť. Tak sa však nikdy nič nezlepší. Keď sa mi niečo nepáči, neviem len tak hundrať.

B. Cvik: Uvedomovali sme si všetky riziká sporu. Ten reťazec v tom čase odoberal až 18 percent našej produkcie. Ale núkal nám ceny, za ktoré by sme do fliaš nestočili ani vodu. A vtedy nám ešte jeden ich manažér povedal, že keď nám to nákladovo nevychádza, nech si to dáme stočiť niekde v Poľsku. Toto my robiť nebudeme. Naše pivo je unikátne.

V konečnom dôsledku ste z tejto siete odišli. Oplatil sa vám ten vzdor? Získali ste väčší rešpekt u iných reťazcov alebo, naopak, pritlačili na vás aj ostatní predajcovia?

B. Cvik: Do roka a pol sme celý výpadok piva pre tento reťazec nahradili v iných, kde sme sa stretli s férovejším prístupom. Nič neľutujeme. Sami pred sebou máme čisté svedomie, že sme nepokračovali v niečom, čo nám nesedelo.

Rozhovor vyšiel ako súčasť prílohy 25 rokov podnikania na Slovensku. Všetky rozhovory s 25 osobnosťami slovenského biznisu nájdete tu.