Nielen predseda Smeru, ale aj ďalší predstavitelia strany sa s predsedom Najvyššieho súdu bežne zdravia bozkami. Ale nie pred kamerami. Z iniciatívy Štefana Harabina sa z neverejnej obyčaje stala verejná manifestácia, čo premiéra zjavne priviedlo do rozpakov.
Ako politik je Robert Fico zvyknutý, že on rozhoduje, kedy a čo povýši na symbol. Napríklad tým, že počas volebnej noci nepustil z ruky fľašu koly, svetu triumfálne oznámil: hovorte o mne, čo len chcete, aj tak vyhrávam. Lenže teraz to nebol on, kto stvoril symbol, ale Štefan Harabin. Predseda Najvyššieho súdu pri ňom premiéra použil rovnako, ako on použil fľašu koly. Nech už by teraz R. Fico o Harabinovi povedal čokoľvek, všetci budú mať pred očami tri nezabudnuteľné bozky. Významný tanečník kalinky, ako Š. Harabina charakterizoval Milan Kňažko, v tomto ohľade „pretancoval“ majstra, lebo symbol už existuje a nepustí.
Premiér a predseda Smeru sa bozkával s činiteľom, ktorý je od roku 1998 až doteraz – s krátkou trojročnou prestávkou – najdôležitejším mužom slovenskej justície. Pod jeho vedením to dotiahla tak ďaleko, že Slovensko je na 144. mieste na svete, pokiaľ ide o vymožiteľnosť práva, a na 114. mieste, pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva. Dve tretiny verejnosti našim súdom nedôverujú a na otázku, či Š. Harabin prispieva k dôveryhodnosti súdnictva, odpovedali kladne – podľa prieskumu agentúry Focus – tri percentá opýtaných.
Premiér a predseda Smeru sa bozkával so sudcom, ktorý podľa policajného dokumentu (jeho autentickosť potvrdila aj Generálna prokuratúra pod vedením Dobroslava Trnku) mal dôverný a priateľský vzťah s dovtedy trikrát odsúdeným recidivistom. Teraz právoplatne odsúdeným na 22 rokov väzenia, lebo menej ako narkobarón dostať nemohol.
Bozkával sa s predsedom Najvyššieho súdu, o ktorom Ústavný súd nerozhodol v troch disciplinárnych konaniach, pričom dve sú také, že v nich senáty Ústavného súdu už skonštatovali: postup Š. Harabina nemal oporu v zákone a bol to postup „svojvoľný“. Lenže plénum súdu zatiaľ nebolo schopné povedať to isté, čo povedali dva senáty.
Predseda vlády sa bozkával so šéfom Súdnej rady, ktorý sa vždy hlásil k tomu, že „ako človek, občan a sudca“ je za to, aby v diskriminačných žalobách, ktoré podali stovky sudcov, štát odškodnil každého, kto nemal plat ako sudcovia Špeciálneho súdu. Čo by daňových poplatníkov mohlo stáť 70 miliónov eur.
Harabinove bozky sú silný symbol. Oveľa silnejší ako čokoľvek, čo premiér povedal alebo povie o našom súdnictve.
