Bospor praská vo švíkoch, Turci postavia nový

Obe vodné cesty budú spájať Čierne more s Marmarským, tvoriacim vstupný dvor do Stredozemného mora. Stavebné práce sa naplno rozbehnú v priebehu tohto roka.

Márnotratník či vizionár?

Kritici – najmä ekológovia – varujú pred škodami na životnom prostredí a zdrojoch pitnej vody. Námietky vznášajú aj archeológovia a urbanisti. Pätnásťmiliónový Istanbul je najväčším mestom v Európe. Má jedinečnú polohu na európskom i ázijskom brehu Bosporského prielivu a čaká ho dynamický rast.

Pre 63-ročného R. Erdogana, ktorý je istanbulským rodákom i bývalým starostom, je rozvoj veľkomesta srdcovou záležitosťou. Nepochybuje o tom, že nová, širšia, hlbšia a predovšetkým modernejšia vodná plavebná spojnica bude naplno využitá. Istanbul predsa preklenúva dva svetadiely a Turecko dokonca leží na rozhraní troch, ak pridáme Afriku na juhu Stredomoria.

Bospor je už dávno pritesný a nastal čas pristaviť mu na odľahčenie kanál primeraný dobe a požiadavkám svetového obchodu v 21. storočí. Kanál s prozaickým názvom Kanal Istanbul, ktorý si zatiaľ uchováva túto transkripciu i v angličtine, sa bude stavať päť rokov s nekompromisným termínom spustenia do prevádzky k stému výročiu vyhlásenia republiky.

To pripadne na október 2023. Turecko bude mať vtedy okolo 85 miliónov obyvateľov a prezident, ktorému vlani občania v referende odhlasovali značné rozšírenie právomocí, sa pokúsi udržať v úrade aj po budúcoročných voľbách. Chce sa zapísal do dejín ako dôstojný novodobý nástupca zakladateľa republiky Mustafu Kemala Atatürka.

Kritici vyčítajú R. Erdoganovi velikášske maniere, typické pre panovníka Osmanskej ríše. Mnohí ho považujú za megalomana, čo mrhá prostriedky štátu na grandiózne stavby, akou je napríklad mamutí prezidentský komplex v Ankare. Pranierujú ho i za viacero megaprojektov vo veľkomeste nad Bosporom. K storočnici republiky má Istanbul dostať tretie letisko a predvlani pribudli hneď dva prestížne objekty: Most sultána Selima I. Hrozného a Most Osmana Gaziho.

Nevôľu vyvolal tiež ešte ako premiér, keď pretlačil veľkorysý železničný dopravný projekt Marmaray. Prepojil európsku časť Istanbulu s ázijskou tunelom pod Bosporským prielivom a rozšíril sieť prímestských tratí. V druhej fáze posilňuje prepravné kapacity tak, aby boli použiteľné pre nákladnú kontajnerovú prepravu pre potreby čínskej medzikontinentálnej sústavy Hodvábnych ciest.

Istanbul Zdroj: Shutterstock.com

Čína priťahuje

Nie je jasné, či bol už ako predseda tureckej vlády pred pätnástimi rokmi oboznámený s touto čínskou predstavou globálnej obchodnej dopravnej siete, ale Peking mu prejavuje uznanie za predvídavosť a vytrvalosť v časoch, keď mala Čína ešte ďaleko od postavenia kormidelníka globalizačných procesov. Tejto roly sa ujala azda i na vlastné prekvapenie po výmene garnitúr v Bielom dome, keď nový americký prezident Donald Trump začal uprednostňovať obchodovanie so svetom v podobe bilaterálnych dohôd namiesto multilaterálnych.

R. Erdogan, ktorý získal po prechode Turecka na prezidentský systém i právomoci predsedu vlády, víta príležitosť využiť dynamiku, ktorú vyvoláva čínska iniciatíva. Peking ju rozplánoval na tri desaťročia so zámerom, aby Ríša stredu dosiahla k storočnici založenia Čínskej ľudovej republiky v roku 2049 postavenie globálneho hegemóna.

Nový kanál výrazne posilní status Turecka ako významného medzinárodného dopravného a energetického koridoru

Turecko zrejme predpokladá, že Číne sa podarí