Boris Michalík: Mojou prioritou je neumrieť hlúpy

Ste ranné vtáča alebo radšej dokončujete projekty v noci?

Som stará škola, takže hrdinské obdobie nočných snažení som si už odpracoval, teraz pracujem najmä cez deň. Aj moja práca pre nadáciu si vyžaduje, aby som bol aktívny počas dňa. Najproduktívnejší som od 7.00 –7.30 a počas nasledujúcich priemerne 10 – 12 hodín, ktoré strávim vybavovaním, konzultáciami a stretávaním sa s ľuďmi.

Práca a oddych sa mi často prelínajú, a tak sa vo voľnom čase sem-tam ocitnem aj na Zdroj: Archív Borisa Michalíka

Do práce chodíte autom alebo na bicykli?

Keďže môj domov a moju prácu delí pomerne dlhá vzdialenosť, tak využívam automobil. S autami ma navyše spája čisto technická láska, pohybujem sa okolo nich odjakživa. Dá sa povedať, že som také automobilové dieťa.

Akú prioritu vo vzdelávaní by ste si dali spätne, ak by ste boli opäť tínedžerom?

V časoch mojej mladosti sa nedalo vycestovať za štúdiom do zahraničia. Možno by som si zvolil inú školu, niečo pre IT, ekonómiu, politológiu a možno aj filozofiu.

Chceli by ste radšej dom na pláži alebo v horách?

Asi to bude znieť zvláštne, ale som spokojný so svojím domovom. Ale počas dovolenky by som, samozrejme, neodmietol ubytovanie v dome na pláži pri mori či na útulnej chate kdesi v horách, určite by to záviselo aj od spoločnosti.

Akú zručnosť či schopnosť by ste si priali, ak by ste boli superhrdinom?

Prial by som si vedieť pomôcť každému človeku na planéte, ktorý pomoc práve v tejto chvíli potrebuje. V našej malej krajine sa nájde množstvo ľudí, ktorí pomoc potrebujú a ktorí ju aj dokážu oceniť. K tomu by som si prial žiarič energie, ktorým by som vedel v ľuďoch vypnúť hlúposť, zlobu, závisť, aroganciu, sebectvo, samoľúbosť a premeniť ich na dynamicky rovnovážnu asertivitu a empatiu.

Počúvate rádiá alebo vlastnú hudbu?

Som praktikujúci rocker, mám rád všetko od ’60 až po dnešok, nie veľmi mi sedí hip-hop. Privítam aj klasickú hudbu, sem-tam operu, v poslednom čase sa točím za jazzom. Favoriti u mňa sú Pink Floyd, Deep Purple, Enya, Mike Oldfield, Carlos Santana a najnovšie som objavil saxofón Rada Tarišku.

Ste viac na šport alebo umenie?

Sklamem nadšencov, som asi obojživelník. Šport je OK, keď sa dokopem byť aktívny, lebo niečo v telesnej schránke škrípe. Keď zvíťazí pohodlnosť, rád si užívam blahodarné účinky umenia pri hladkaní dušičky.

Čo vás chráni pred vyhorením?

Opäť začnem tým, že som stará škola, za našich čias o takýchto problémoch nikto nepočul, možno aj preto sme nevedeli, že niekto vyhorel. A určite je to aj tým, že ma moja práca baví, zaberie mi dostatok času, takže na zdôvodňovanie vyhorenia nestíham ani pomyslieť.

Čím ste posadnutý najviac, ale nie ste na to hrdý?

Neviem, či je to posadnutosť, určite ale závislosť, a to je fajčenie. Neviem sa tejto závislosti zbaviť a vôbec na to nie som hrdý. No hrdý som na mojich synov, ktorí sa toho zbavili a tým dokázali, že mladí sú predsa len v niečom lepší ako my dlhšie slúžiaci.

Ktorá rada vám v živote najviac pomohla?

Keď som začal jazdiť na aute, otec mi povedal: „Pri jazdení autom nezabúdaj, že ťa na ceste všetci chcú zabiť. Predvídaj a včas reaguj.“ Možno je to trochu tvrdo znejúca rada, na našich cestách však stále platná.