Rešpektovaní aj podceňovaní. Zažívame boom povolania štátny analytik

Keď vláda pred niekoľkými mesiacmi zistila, že môže dostať od Európskej únie niekoľko miliárd eur výmenou za reformy, nebolo treba robiť žiadne konferencie a okrúhle stoly či mobilizovať intelektuálny potenciál krajiny, aby sme dokázali reformy pripraviť. Ten sa už roky mobilizoval na analytických jednotkách ministerstiev, stačilo ho len využiť.

Necelé dve stovky štátnych analytikov pútajú pozornosť verejnosti a tešia sa úcte médií, pretože do diskusie o verejnej politike prinášajú dáta a racionálne argumenty, teda niečo, na čo nie sme pri politikoch zvyknutí. „Vzhľadom na svoju doterajšiu činnosť majú veľmi dobrý prehľad o tom, v akom stave je Slovensko a aké má problémy,“ hovorí Peter Goliaš z INEKO, ktorý so štátnymi analytikmi prichádza pravidelne do kontaktu.

V posledných rokoch vzniklo viacero nových analytických útvarov a okrem ministerstva zahraničných vecí ich nájdeme v každom rezorte. Rozprávali sme sa s ľuďmi z týchto útvarov, ale aj s tými, ktorí toto prostredie dôverne poznajú, aby sme zistili, v akom stave sú analytické jednotky. Mnohí oceňujú boom povolania štátny analytik a zvyšujúcu sa kvalitu analytických výstupov, no zároveň pripúšťajú, že nie všetci politici ich berú dostatočne vážne.

Privlastňovanie štátnych analytikov

Najväčšie a najkvalitnejšie analytické jednotky nájdeme na ministerstve financií. Za druhej Dzurindovej vlády sa položili základy dnešného Inštitútu finančnej politiky, ktorý sa postupne stal liahňou štátnych analytikov a vzorom pre podobné jednotky na ďalších ministerstvách. V roku 2013, počas druhej Ficovej vlády, vznikli na dvoch dôležitých a problematických rezortoch Inštitút vzdelávacej politiky a Inštitút zdravotnej politiky. Práve na ministerstve školstva a zdravotníctva sme v tom čase potrebovali viac dôkazov a dát než kdekoľvek inde. A práve tieto dva útvary nakoniec prešli možno najturbulentnejšou cestou.

Na jeseň 2017 nastúpila na školskú ministerskú stoličkou nominantka SNS Martina Lubyová a veľmi rýchlo zlúčila Inštitút vzdelávacej politiky s odborom celoživotného vzdelávania. Tento krok sa stretol s takou veľkou kritikou, až ministerka napokon ustúpila a po niekoľkých mesiacoch obnovila inštitút ako samostatný útvar s novým riaditeľom. Nezmizlo však podozrenie, že M. Lubyová to celé spravila len preto, aby sa zbavila nepohodlného riaditeľa inštitútu Mateja Šiškoviča.

Nedávno na verejnosť prenikol ďalší konflikt analytikov, tentoraz s novým ministrom Branislavom Gröhlingom. Začalo sa to dôležitou analýzou o tom, ako si školy poradili s prvou vlnou pandémie. Analytik inštitútu Juraj Čokyna naznačil, že vedenie rezortu školstva sa snažilo odďaľovať zverejnenie nelichotivých zistení v analýze. Tlačové oddelenie ministerstva reagovalo stanoviskom, v ktorom akoby sa dištancovalo od vlastných analytikov. Tvrdí, že „tolerovali neefektívne vedenie a rozhodnutia rezortu počas minulých vlád“ a označilo ich za „analytikov exministerky Lubyovej“.

Ťažko by sme našli lepšiu ukážku „privlastňovania“ štátnych analytikov, o ktorom hovoria niektorí odborníci. „Ministri berú analytické útvary ako svoje nástroje, ktoré chcú mať pod kontrolou, pretože to má pre nich výhody,“ vysvetľuje Jan Fidrmuc, ktorý pôsobí ako výskumník na univerzite v meste Lille a niekoľko rokov viedol Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Táto snaha mocensky ovládnuť analytické útvary vedie podľa neho k tomu, že výstupy analytikov môžu potom sčasti strácať svoju nezávislosť.

Majú len analyzovať?