Do boja o lukratívnu baňu vstúpil investor s krytím J&T

Dôvod, prečo ho zatiaľ nikto nepremenil na peniaze, bol súdny spor medzi dvoma súperiacimi podnikateľskými skupinami. Až minulý rok rozhodol Najvyšší súd SR v prospech jednej z nich. Ešte predtým túto firmu ovládli spoločnosti zastrešené J&T Bankou. Podľa informácií TRENDU za nimi stojí podnikateľ Mario Hoffmann.

Spor starý ako alginit

Tento príbeh sa začal pred približne troma až šiestimi miliónmi rokov. Neďaleko miesta, kde dnes leží Lučenec, vybuchla sopka. Kráter sa naplnil dažďovou vodou, v ktorej sa usídlili riasy. Tie sa zmenili na alginit, podobným spôsobom, ako sa iné rastliny premenili na uhlie.

V roku 2003 na základe právoplatného rozhodnutia Hlavného banského úradu získala právo na dobývanie tohto ložiska spoločnosť Geocomplex. Tá je potomkom štátneho podniku, ktorý sa za bývalého režimu venoval geologickým prieskumným prácam. Lenže v roku 2007 banský úrad povolenie Geocomplexu odňal, čo zdôvodnil jeho nečinnosťou. Práva získala iná firma, Slovenská ťažobná spoločnosť.

Geocomplex však banský úrad zažaloval a uspel. Najvyšší súd vlani rozhodol, že oprávnenie firmy nezaniklo a úrad mu ho odňal neprávom.

Dvaja kohúti na jednom ložisku

V praxi to znamená, že práva na ťažbu si teraz môžu nárokovať dve súperiace skupiny. Minulú stredu sa podľa informácií TRENDU stretli aj so zástupcami banského úradu, aby túto situáciu urovnali. Ľudia zo Slovenskej ťažobnej spoločnosti sa zároveň obrátili na Ústavný súd. Ak sa s protistranou dohodnú na kompromise, tento podnet by mali stiahnuť.

V tomto čase im už ide o veľa, lebo s alginitom rozbehli rozmanité výskumné projekty. Ich cieľom bolo zistiť, na čo všetko by sa dal využiť. Košická Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie skúmala, či sa alginit dá využiť ako nosič probiotických prípravkov pre zvieratá. Dospela k záveru, že alginit účinnosť probiotík zvyšuje.

Nitrianska Slovenská poľnohospodárska univerzita zasa testovala, ako alginit zvyšuje úrodu poľnohospodárskych plodín, Technická univerzita vo Zvolene sledovala jeho vplyv na rast jedlí a smrekov. A to nie je všetko. Ruku k dielu priložili mnohí ďalší slovenskí vedci a výskumníci. Závery boli podobné: surovina má porovnateľnú kvalitu ako tá, ktorú úspešne ťažia v susednom Maďarsku.

Slovenská ťažobná spoločnosť chcela tieto zistenia rozvinúť. Jej sesterská firma Algiwo vlani získala dvojmiliónový eurofondový grant od ministerstva hospodárstva. Keďže sa spoliehala na eurofondy, musela výskumné aktivity nakúpiť cez verejné obstarávanie. Zákazku s názvom „Inovácia technologického postupu spracovania alginitu za účelom využitia jeho výnimočných vlastností“ vyhrala firma GJG-Enviro.

V jej predstavenstve sedia košickí podnikatelia