Boj s úžerou a vymáhačmi má aj vedľajšie účinky

V minulosti navonok problémy spotrebiteľov pri požičiavaní nafukovali niektoré nebankovky, ktoré využívali fakt, že nepatrili medzi regulované spoločnosti a využívali aj zmluvné ustanovenia, zvýhodňujúce veriteľa. Typická bola spoločnosť Pohotovosť. Práve tie boli hlavným dôvodom, prečo sa pri spotrebných úveroch začalo sprísňovanie legislatívy, prelicencovanie splátkových spoločností a ich začlenenie pod dohľad Národnej banky Slovenska (NBS). Dohliadaný trh sa odvtedy viac-menej vyčistil, NBS tvrdí, že medzi splátkovými firmami zostala ochota riešiť nedostatky, ktoré mali v zmluvách, a chcú sa prispôsobiť. Koniec koncov nebyť tak, mali by problémy väčšie. Definovanie hromady neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré robia zmluvu bezúročnou, sa dostali do neistoty všetci, aj seriózni hráči. Legislatíva je totiž v tomto ohľade veľmi široká a prísna, čo potvrdil aj Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu.

Po prelicencovaní splátkových firiem z trhu odišli niektorí hráči. Okrem problémovej Pohotovosti napríklad aj Provident Financial, ktorý bol skôr serióznejším subjektom, ale obsluhoval menej bonitnú klientelu. Lenže nič to nezmenilo na tom, že trh pochybných úverovateľov, ktorí zostali mimo regulácie, zostal. Ba možno sa o niektorých „odídencov“ rozšíril. Na internete je množstvo ponúk rýchleho úverovania bez obmedzení či overovania príjmu, kde nie je ani zmienka o cene. Sú nelegálne. NBS o nich vie, pokúšala sa dostať až k ich poskytovateľom, no tí sú najčastejšie nedopátrateľní v zahraničí. Podania na políciu skončili bez pokračovania.