Boj samospráv s vládou: mestá nechcú prísť o daň z nehnuteľností

Keď pred pár mesiacmi prenikol na verejnosť plán vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého o zmenách v stavebnom zákone, kde plánuje zobrať samosprávam stavebnú agendu, mestá ostro protestovali. Dokonca požadujú celú novelu stavebného zákona stiahnuť z pripomienkového konania. A teraz majú obavu, že prídu aj o ďalšie kompetencie. Na povrch totiž presakujú prvé náčrty reformy daní z nehnuteľností z dielne ministra financií Igora Matoviča. Jedna z úvah smeruje aj k tomu, že by sa tieto miestne dane vyberali centrálne. Skončili by tak v Štátnej pokladnici a nie na účtoch miest a obcí. Odtiaľ by sa mohli opäť posielať samosprávam. Nejde pritom o malé sumy. Najmä vo veľkých krajských mestách sú tieto dane významným zdrojom financovania. Tvoria aj viac ako desatinu ich príjmov a vyberú na nich niekoľko miliónov eur ročne.

Centralizáciu mestá nechcú

Pre mestá je tento plán prekvapujúci a neprijateľný. Argumentujú najmä tým, že daň z nehnuteľností tvorí až 60-percentný podiel z miestnych daní. Úvahy o jej presune z komunálu na štát preto považujú za nebezpečné. „Ohrozilo by to finančnú stabilitu a nezávislosť miestnej samosprávy,“ tvrdí hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Špecialista pre dane a poplatky z Trenčína Ján Margetín je skôr za to, aby sa pripravila systémová zmena financovania územnej samosprávy spojená s daňovou reformou. Centralizáciu výberu dane z nehnuteľností odmieta, pretože sa obáva, že mestá by bez nej nemohli zabezpečovať pre občanov všetky služby v rozsahu a kvalite, ako je to teraz.

Samosprávy s vládou nesúhlasia