Dlhodobý globálny ekonomický cyklus sa preklápa. Kým po vojne bol odpoveďou na ekonomické problémy etatizmus, v osemdesiatych rokoch minulého storočia to bol liberalizmus.
Po ďalších tridsiatich rokoch sa svet začal vracať k silnejšiemu a väčšiemu štátu. Heslá ako „silný štát“ a „zastavme liberalizmus“ zaplavili bilbordy po celom Slovensku. V tomto smere Slovensko nie je výnimkou – snaha posunúť sa k silnejšiemu štátu je odkazom radikálnej pravicovej aj ľavicovej politiky po celej Európe.
„Viac štátu“ má však mnoho následkov. Jedným z nich je potreba získať viac financovania na svoju činnosť a zabezpečenie deklarovaných sľubov. Inak povedané, väčší a aktívnejší štát nie je zadarmo. Posledné tri roky a krízy s nimi súvisiace ukázali obrovské finančné náklady viazané na zabezpečenie spoločenského pokoja. Tieto náklady boli ešte vyššie ako počas globálnej finančnej krízy v roku 2008. Pri spomalení svetovej ekonomiky a vyšších úrokových sadzbách je otázne, či dokážu v dohľadnom čase poklesnúť. Zdá sa, že nie.
A tak sa vynára relevantná otázka, kde získať zdroje na zabezpečenie fungovania väčšieho štátu. Okamžitým riešením pre väčšinu politikov sú najjednoduchšie riešenia – zaviesť dane pre firmy, ktoré majú peniaze. Preto viaceré európske krajiny zamýšľajú zaviesť či dokonca realizujú dane z nadmerných ziskov bánk, energetických firiem i maloobchodných reťazcov.
Neexistuje však žiadna celoeurópska iniciatíva, naopak, každá krajina zavádza vlastný spôsob zdanenia. Neexistencia všeobecne akceptovaného či odporúčaného modelu ukazuje, že tieto iniciatívy nie sú založené na analýzach nákladov a prínosov. Sú politickým gestom s podtónom ukázať, že za zvyšovanie cien môže niekto konkrétny. Nemôže. Zdaňovanie nadmerných ziskov je ekonomicky neudržateľný koncept.
Jeho riziká sú veľké. Začínajú sa selektívnym výberom sektorov, ktoré pre jednorazové faktory získali v jednom či dvoch rokoch vyšší výnos, pokračujú likvidáciou istoty v podnikaní a budú sa končiť znárodňovaním s katastrofálnymi ekonomickými následkami. Šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia sú plné takýchto príkladov, ktoré ovplyvnili zdravie verejných výdavkov a ekonomickú produktivitu na dekády dopredu.
Odpoveď na súčasné problémy je pritom celkom jednoduchá: poučiť sa z chýb minulosti. Tie sú dokumentované bohatou ekonomickou históriou. Ich zopakovanie by nakoniec neprinieslo nič iné ako pomalší ekonomický rast, nižšie daňové príjmy a akceleráciu verejného dlhu. Udržateľnosť takéhoto ekonomického modelu sa však v dejinách ukázala omnoho menšia, než by si mnohí politici želali.
