Všetci záujemcovia o európske peniaze budú proklamovať, že práve ich agenda najviac prispeje k pozitívnej budúcnosti Slovenska. Premiér a jeho poradcovia budú dlho špekulovať nad tým, ako rozdeliť miliardy, ktoré na Slovensko pritečú. Ale nie preto, že by bolo ťažké určiť, kam ich treba.
Dobrý ekonóm by povedal, že sa nesmú prejesť. Naopak, mali by smerovať do investícií, ktoré zvýšia produktivitu práce – aby sa z jedného eura stali časom dve. Ale pri štátnych výdavkoch je takýto typ investovania takmer vždy sci-fi. Ak sa niekde dokážu peniaze násobiť, je to súkromný sektor. Možno práve preto by ideálnou investíciou bolo zafinancovanie budúcnosti v spolupráci s ním. Napríklad daňovo-odvodovou reformou alebo podporou budovania Priemyslu 4.0. Zo súčasnej pozície dojnej kravy by sa zo slovenských firiem konečne mohlo stať podhubie dlhodobej prosperity.
No posledné tvrdé výmeny medzi ministrom financií Eduardom Hegerom a premiérom Igorom Matovičom na jednej strane a podnikateľskými združeniami na strane druhej naznačujú, že podpora biznisu nie je pre vládu prioritou. Tá leží inde – v politike. Je jedno, či je predsedom vlády Robert Fico alebo Igor Matovič, prioritou oboch je politický marketing bez ohľadu na ekonomické následky. A tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude investovať po politicky prezentovateľných projektov – do nových blyštiacich sa budov. Zdroje budú smerovať do menej produktívnych sfér, napríklad slovenského zdravotníctva. Rozumej, slovenského zdravotníctva bez reformy jeho financovania.
Balík obnovy EÚ mal byť o digitalizácii a zelenej ekonomike. Ale ankety TRENDU ukazujú, že pre Slovákov to nie je chytľavá agenda. Oblasťou, kam by sa podľa respondentov mali peniaze posunúť, je vzdelávanie. Aj keď je to beh na dlhé trate, väčšina Slovákov si uvedomuje, že práve to dokáže Slovensko vyviesť zo súčasného marazmu. Ak je však vzdelanie a kritické myslenie protipól politického marketingu, veľa peňazí doň nepritečie ani tentoraz.
