Boj o hazard sa nekončí

Na úvod pár čísel. Výška prijatých vkladov od hráčov bola v roku 2010 na úrovni dvoch miliárd eur. Predvlani ich objem prekročil hranicu troch miliárd. Na výhrach bolo v predminulom roku vyplatených 2,3 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje nárast o viac ako polovicu. Výťažok, čiže rozdiel medzi vkladmi a výhrami, sa v rovnakom období zvýšil o viac ako štyridsať percent na 556 miliónov eur. Nedá sa povedať, že by Slováci nemali o hazard záujem.

Nekontrolovaný rast

Podniky v hazardnom priemysle neustrážili svoj rast. Najlepšie to ilustruje vývoj počtu prevádzok, kam okrem herní a kasín patria aj krčmy a kaviarne s výhernými prístrojmi. Kým v roku 2010 ich na celom Slovensku bolo len niečo cez trinásťtisíc, predvlani sa ich počet vyšplhal na viac ako 14,5–tisíca.

„Ako odvetvie sme ochotní pripustiť, že pred šiestimi až ôsmimi rokmi sme nie celkom zvládli odhadnúť mieru nárastu počtu prevádzok. Zároveň sa herne začali promovať cez rôzne druhy reklamy, stali sme sa viditeľnejšími ako dovtedy. A to, pochopiteľne, niektorým ľuďom začalo prekážať,“ vysvetľuje Igor Vicel, spolumajiteľ spoločnosti Slov-Matic a prezident Asociácie zábavy a hier (AZAH).

Firmy, ktoré prevádzkujú herne a výherné hracie prístroje, sa preto samy zaviazali k tomu, že z celého Slovenska odoberú veľký počet prístrojov. Prevádzkovatelia herní dokonca prijali celoslovenské memorandum, v ktorom sa zaviazali nezvyšovať počty prevádzok, nepropagovať ich reklamou a toto memorandum odvtedy opätovne podpisujú každý rok. Bolo však už neskoro. Verejná mienka bola už radikálne nastavená proti herniam.

Nepomohol ani vtedy platný zákon, ktorý v roku 2013 po pripomienke Generálnej prokuratúry SR odobral obciam možnosť regulovať hazard na svojom území. Jedinou možnosťou tak bola petícia občanov a až na jej základe mohli obce prijať všeobecne záväzné nariadenie na zákaz hazardu. Navyše mestá nemohli zakázať len niektoré prevádzky, ale museli tak spraviť plošne. K takémuto kroku podľa iniciatívy Zastavme hazard pristúpilo na Slovensku už sedem okresných miest a približne štyridsať obcí.

Zdroj: Maňo Štrauch

Nový prísny zákon

Odpor ľudí pritlačil aj ministerstvo financií, aby zákon o hazarde sprísnilo. Novela schválená koncom vlaňajška zaviedla množstvo významných zmien, ktoré hazard výrazne obmedzia. Od budúceho roka tak bude zakázané prevádzkovať výherné prístroje v krčmách, kaviarňach a reštauráciách, čo podľa odhadov AZAH zníži počet prevádzok na Slovensku o približne šesťdesiat percent a v Bratislave o štyridsať. Herne zase budú musieť mať minimálne dvanásť takýchto prístrojov, čo zlikviduje najmä tie menšie. Zavedie sa tiež registrácia hráčov a do herní budú mať zakázaný vstup poberatelia dávok v hmotnej núdzi, patologickí hráči, ako aj tí, ktorí o to sami požiadajú. Z výkladov herní zmizne reklama, mladší ako osemnásť rokov budú mať zákaz vstupu a zvýšili sa aj poplatky a odvody.

„Zrušenie automatov v krčmách je výsledkom zmeny zákona, ktorá je odborne aj vecne vyargumentovateľná. Musíme túto zmenu akceptovať. Vieme, že budúcnosť i tak nie je v zadymených puboch, ale v pekných, slušných prevádzkach spĺňajúcich dizajnové a funkčné trendy,“ ozrejmuje I. Vicel.

Nová regulácia si však vyžiada aj veľké investície na nové priestory a prístroje. Práve to povedie ku konsolidácii trhu. „Herný biznis je už dávnejšie za svojím zenitom a na trhu prežívajú už len silnejšie firmy. Tie slabšie majú ich majitelia tendenciu buď predávať, alebo spájať s väčšími hráčmi. Ak sa to aj deje, zvyčajne sa počet prevádzok nezvyšuje, naopak, tie najmenej efektívne sa zatvárajú,“ dodáva I. Vicel.

Zdroj: Zsolt Lukács

Nie také vysoké marže

Napriek všeobecnej predstave o vysokých maržiach analýza spoločnosti Finstat ukazuje, že hazard bez stávkových spoločností je s deväťpercentnou EBITDA maržou tesne pod celoslovenským priemerom. Lídrom je s výnimkou verejnej správy