Vaše začiatky v podnikaní boli poznačené neúspechom – či už ide o zatvorenie vašej stolárskej dielne v Havířove alebo priamy predaj. Akú úlohu na vašej biznis ceste zohral nakoniec neúspech?
Právne povedané, som krach nikdy nezažil. Ako fyzická osoba som všetky dlhy splatil. V nábytku som nemal úspech. Dostal ma z toho priamy predaj, zistil som, že mám talent predávať. Neúspech ma tak priviedol do oblasti, v ktorej vynikám. Hoci aj v tej firme som vytvoril najprv rekord — 59-krát po sebe som počul nie. Naučil som sa, ako žiadať o peniaze, a už to išlo. Záleží na tom, ako si neúspech vysvetľujete. Ak vidíte trvalé dôvody — napríklad som hlúpy — teda také, ktoré nezmeníte, tak z neúspechu nič nezískate. Ak sa na dôvody neúspechu pozriete tak, že sa dajú zmeniť, je to vo vašich silách, to vás môže posunúť.
Pripravil vám neúspech pôdu, aby ste vedeli o úspechu prednášať, písať a vlastne sa tým živiť?
Pozrite sa na internet. Právo kecať o úspechu má každý. Záleží iba na tom, či máte poslucháčov. Myslím si, že ja mám poslucháčov vďaka úspechom. Vytvoril som rekord v priamom predaji, dokázal som ako jediný v Česku a na Slovensku urobiť ziskové motivačné podujatie.
Ako ste sa s neúspechom vyrovnávali?
Mam vysokú frustračnú odolnosť — to je odborný pojem. Väčšinou je vrodená, a dá sa počas života posilňovať. Odmalička som bol zvyknutý na vysmievanie. Problémy, ktoré mám, si viem sám vysvetliť. Mal som suseda, ktorý dlhoval 800-tisíc korún a mal problémy s manželkou. Ja som mal dlh päť miliónov a ženy ma nechceli. On spáchal samovraždu, ja nie. Rozdiel bol iba vo frustračnej odolnosti. Je to talent, výhoda. Dá sa ďalej zvyšovať, napríklad sa človek naučí sám sebe neúspechy vysvetľovať: „Dnes klient nemal náladu, bude to lepšie. Podľa štatistík mám jeden až dva úspechy na desať pokusov, takže ešte musím skúšať ďalej.“ Hlavne sa nezhadzovať. Po lopate povedané, musíte sa vedieť oklamať, zmanipulovať.
Takže by sme mali neúspech zvaľovať na externé veci? Neprichádza tak podnikateľ o cennú spätnú väzbu?
Nejde o to, aby som sa trápil. Nájdem externú príčinu, ale nájdem zlepšenia aj na mojej strane. A budem konkrétny — teraz som urobil takúto chybu, ale nehovoriť si, že robím chyby stále. Ak sú horúčavy, pijeme veľa piva, a zasa menej piva, keď prší. To je externý faktor, ktorý by ste mali hľadať. Nehovorím — myslite pozitívne. Úsmevom svet nedobyjete, k bohatstvu sa nedá premeditovať. A radím — veľa pracujte. Ak pracujem, zabúdam, že ma niečo trápi.
Ako sa vám rozbiehali ďalšie podnikania s reputáciou neúspechu?
Ja som nad reputáciou vôbec nepremýšľal. Asi som si vybudoval reputáciu potom. Ak ste v niečom dobrý, tak zasa je veľa závistlivcov a tí ohovárajú. Dnes ma veľa ľudí má rado, a veľa nie. A mne je to jedno, zameriavam sa na výsledky. Najbohatšie firmy na svete sú aj najviac nenávidené.
Väčšina ľudí má strach zo zlyhania. Podľa štatistík o počte firiem, ktoré neprežijú, je to celkom oprávnené. Ako tento strach prekonať?
Nijako. Je pravdepodobné, že zlyháte. Chráni vás pud sebazáchovy. V minulosti neúspech znamenal často smrť. Ak sme nedokázali utiecť, nepriateľ nás zabil. Máme to zakorenené. Z hľadiska emócií sa vyvíjame pomaly, tieto pochody sa tvorili stotisíc rokov. Emočne sme lovci mamutov. Radiť niekomu, aby sa zbavil strachu, je neúčinná ezoterická táranina. To nejde.
Nepomôže pri strachu, ale aj pri vyrovnaní sa s neúspechom koučing?
Koučing je dobrý v športe, ale v podnikaní je to hlúpa myšlienka. V biznise potrebujete generála, nie kouča. Sparta so Slaviou potrebuje hrať aj o rok, nemusí zničiť konkurenta navždy. Podnikanie je však vojna o zdroje. Potrebujete, aby bol konkurent oslabený, zničený. Koučovanie robia neschopní. Ku mne chodia na školenia aj miliardári a nikto z nich nebol koučovaný. Vypracovali sa sami. Aj na moje školenia chodilo veľa koučov, ale odkedy poznajú môj názor, veľmi neprichádzajú. Dnes majú ľudia koučing namiesto náboženstva.
Ivo Toman (48)
Narodil sa vo Frýdku-Místku. Trpí Tourettovým syndrómom. Prvý biznis – stolárska dielňa v Havířove – mu nevyšiel. Neskôr cez svoju firmu Taxus International začal predávať potravinové výrobky. So svojou manželkou v roku 2004 uviedol na trh revolučnú angličtinu, od roku 2006 sa venuje prednášaniu a písaniu kníh o osobnom rozvoji.
