Bohatí bohatnú, chudobní zostávajú na svojom

Aktuálny trend hromadenia bohatstva úzkou skupinou ľudí, o ktorom sa vie už roky, sa nedá len tak ľahko zastaviť. Aj keď sa nájdu miliardári svetového významu, ktorí idú proti prúdu a uvedomujú si, že keď sa ich peniaze nevrátia do obehu, nebude svet lepším miestom na život ako v charitatívnej piesni, ktorú spieva Michael Jackson.

Pritom „heal the world, make it a better place“, teda vyliečiť svet a urobiť z neho lepšie miesto na život, sa dnes snaží toľko ľudí. Celosvetovo existuje až 260-tisíc rôznych filantropických spolkov a združení, ktoré vracajú peniaze miliardárov do obehu. Dohromady tieto spoločnosti, nadácie či fondy ovládajú 1,3 bilióna eur, čo sa rovná zhruba 60 slovenským štátnym rozpočtom. V čom je teda problém?

Paul Vallely, významný britský publicista, ktorý píše o etike, rozvojovej pomoci či náboženstve, ale aj o filantropii, to pred štyrmi rokmi v knihe Filantropia – od Aristotela k Zuckerbergovi opísal veľmi presne. Väčšina peňazí, ktoré svetoví miliardári posielajú „na charitu“, podľa neho nejde tam, kde by ich bolo najviac treba.

Nesprávny cieľ

Miliardárske peniaze neslúžia na zahladzovanie sociálnej nespravodlivosti alebo naprávanie príjmovej nerovnosti, ale slúžia predovšetkým na zábavu, šport, umenie, zdravie alebo vzdelanie. P. Vallely spočítal, že britskí boháči dali verejnosti v rokoch 2007 až 2017 bezmála päť miliárd libier, v prepočte takmer šesť miliárd eur. Dve tretiny týchto peňazí išli na vzdelanie, ale z toho celá polovica na štúdium na dvoch slávnych britských univerzitách Oxford a Cambridge, kde študujú najmä deti bohatších ľudí zo strednej a z vyššej strednej triedy. Sociálnej prístupnosti vzdelávania, čo je podmienka naplnenia „amerického sna“, to teda vôbec nepomohlo. Bohatí vlastne najčastejšie pomáhajú bohatým, teda zase len sami sebe, naznačuje P. Vallely a zároveň pripomína, že na boj proti chudobe ide „len“ 222 miliónov libier, v prepočte okolo 262 miliónov eur, čo je asi jedna dvadsaťpätina z celkových peňazí.

P. Vallely starostlivo preberá rôzne druhy filantropie, ktorých zmyslom nie je vždy len pomôcť, ale väčšinou aj predviesť vlastnú moc a peniaze a otáčať tak svet smerom, ktorým si daný miliardár praje. Koniec koncov, veď sú to jeho peniaze a sám môže rozhodnúť, kam ich dá – takto znie tradičný argument. To však popiera zmysel novej, modernej filantropie, ktorá vychádza z myšlienky, že miliardár získal svoje peniaze nielen vďaka vlastnej šikovnosti a podnikavosti, ale aj vďaka priaznivému podnikateľskému prostrediu a nasadeniu časti spoločnosti. Preto má zmysel vracať peniaze tam, kde sa narodili a kde ich spoločnosť potrebuje najviac.