Bohatá – ale nie tak ako v číslach HDP

Ako jediná hraničí rovno s dvoma krajinami, čo je v zjednotenej Európskej únii veľkou výhodou. Len šesťdesiat kilometrov od nej leží dvojmiliónová Viedeň. Vysoký hospodársky výkon na obyvateľa, slušné platy, ale aj vysoké ceny nehnuteľností. V mnohom sú klišé o metropole Slovenska pravda, niekedy však ide aj o dosť skreslené štatistiky.

Nafukujúce sa mesto

Začnime od základných čísel. Koľko má Bratislava vlastne obyvateľov? Od tohto čísla sa totiž odvíja akýkoľvek prepočet, napríklad hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa. Oficiálne má hlavné mesto podľa štatistického úradu k máju tohto roka 427-tisíc obyvateľov, Bratislavský kraj 645-tisíc. Skutočný počet tu žijúcich je však citeľne vyšší.

Májový prieskum spoločnosti Market Locator, ktorá použila na odhad reálneho počtu v Bratislave prebývajúcich osôb geolokačné informácie z mobilných telefónov, hovorí, že v meste bežne nocuje až 666-tisíc ľudí. Teda až o polovicu viac, ako má v meste nahlásený trvalý pobyt.

Počas dňa sa pritom v meste zdržuje aj ďalších priemerne 130-tisíc ľudí, ktorí do Bratislavy denne dochádzajú. Za prácou, štúdiom, ale aj za nákupmi či kultúrou. Spolu tak môže byť počas dňa v geografických hraniciach mesta až okolo 800-tisíc ľudí. Metodika marketingovej firmy totiž ešte nezapočítavala zahraničných turistov (o niekoľkonásobné vlastníctvo mobilov čísla očisťovala).

Problémom množstva neprihlásených ľudí je potom nespravodlivé rozdeľovanie obecných daní. A to nielen smerom k Bratislave, ktorá ich má menej, ako by mala mať, ale aj smerom k okolitým obciam, kde si vysťahovaní často trvalý pobyt tiež neprehlásili. Drvivá časť dane z príjmu fyzických osôb vyberaná centrálne sa totiž následne prerozdeľuje mestám a obciam podľa vzorca, ktorý zahŕňa aj počet obyvateľov.

Dôsledkom tohto vzorca potom je, že celý bratislavský región môže mať napríklad problém s budovaním ciest, keďže naň v obecných pokladniciach nie je dosť peňazí. Najvypuklejšia situácia medzi prihláseným a skutočným počtom obyvateľov je v prímestských obciach Rovinka, Most pri Bratislave a mestskej časti Záhorská Bystrica. Podľa dát z mobilných telefónov odtadiaľ do mesta dochádza viac ako dvojnásobok ľudí v porovnaní s počtom, ktorí sú tam prihlásení.

Koľko je vlastne Bratislavčanov
(trvalo prihlásené obyvateľstvo, tisícky osôb)

Vysoký HDP, nižšia pridaná hodnota

Ako oficiálne „bohatý“ región Bratislavský kraj ani nemôže čerpať eurofondy z takzvaného Kohézneho fondu. Ten je určený iba „chudobnejším“ regiónom s HDP na osobu do úrovne 75, respektíve 90 percent priemeru Európskej únie. Tak totiž Únia definuje svoje menej rozvinuté a takzvané tranzitívne regióny.

Hodnota HDP na osobu za Bratislavský samosprávny kraj v roku 2015 dosiahla až 188 percent priemeru EÚ, čo z Bratislavy robí piaty najrozvinutejší región dvadsaťosmičky. Toto číslo je však významne skreslené.

O zhruba polovicu toto číslo skresľujú