Kríza v roku 2008 obrala najbohatších ľudí sveta zhruba o pätinu peňazí. Čo s ich majetkom urobili tohtoročné prepady na burzách, zatiaľ vyčíslené nie je. Posledná správa o svetovom bohatstve od spoločností Merrill Lynch a Capgemini z júna tohto roka mapovala predchádzajúci rok, ktorý ešte priniesol jednociferný nárast počtu boháčov (počítajúc dolárových milionárov na necelých 11 miliónov osôb) aj ich majetku (na 42,7 bilióna dolárov). Zároveň však pripomenula, že na konci uplynulého roka mali v akciách zainvestovanú tretinu majetku, kým ešte rok predtým menej ako 30 percent. Burzové premety ich tak opäť mohli vyjsť draho, hoci nemusí ísť o realizované straty.

Svedčiť o tom môžu aj vyjadrenia privátnych bankárov veľkých finančných domov, ktoré naznačujú obrat boháčov smerom k istote a snahe najmä obmedziť škody na majetku. Ženevská banka Wegelin dokonca vypracovala „katastrofické“ portfólio, ktorému sa v posledných mesiacoch darí získavať fanúšikov. „Je určené najparanoidnejším klientom, ktorí zažili epizódy sociálnych nepokojov a finančný kolaps v Európe. Ide o ľudí načúvajúcich rozprávaniam starej mamy. Nemusia byť ani takí starí, skôr sú naozaj vystrašení,“ citovala agentúra Reuters šéfa švajčiarskej banky Ivana Adamovicha. Portfólio smeruje tretinu peňazí do zlata, tretinu do defenzívnych a medzinárodne diverzifikovaných blue chips akcií a tretinu do dlhu ultra bezpečných rozvinutých štátov.

Zmena v správaní nastala aj pri boháčoch z dlhmi postihnutej južnej Európy či nepokojného Stredného východu. Investori z týchto oblastí podľa bankárov čoraz viac majetku presúvajú za hranice. Arabskí miliardári napríklad kupujú nehnuteľnosti v Londýne či Paríži.

Inak sa najmajetnejší po celom svete pozerajú aj na služby privátnych bánk. Hodnotou, ktorú vyhľadávajú, už nie je výkonnosť investícií, ale skôr celkové poskytované služby. Podľa poslednej štúdie PricewaterhouseCooperts (PwC) o privátnom bankovníctve odchádzali top klienti od bankárov najmä pre slabú komunikáciu a služby. V rokoch pred finančnou krízou sa tradičné firmy venujúce sa správe majetku zameriavali primárne na predaj produktov. Čo podľa PwC viedlo k pomerne pasívnemu vzťahu medzi klientom a bankárom. Keď kríza nástroje „otestovala“, mnohí klienti zistili, že nechcene podstúpili väčšie riziko, a čo je dôležitejšie, nevedeli zohnať vlastného bankára. Od nástrojov v súčasnosti vyžadujú transparentnosť a bezpečnosť.