Biznisom pobláznil všetkých troch synov

Ľudovít Černák buduje svoj strojársko-developerský Sitno Holding so synmi od návratu z politiky do biznisu po prelome milénia. Potomkov už stihol zaučiť tak, že z bežného riadenia firmy odíde koncom tohto roku. Systém chodu spoločnosti už bude len usmerňovať a kontrolovať. A o tri, štyri roky sa mieni stiahnuť úplne a firmu previesť len na synov. Majetkovo i manažérsky.

Kedy ste nadobudli presvedčenie, že by po vás mohli synovia prevziať firmu?

Zo Sitno Holdingu som chcel mať rodinný podnik, ktorý prejde na ďalšiu generáciu hneď od začiatku. Inšpirovali ma návštevy veľkých firiem z cudziny, ktoré mali na stenách staré fotografie zakladateľov. I keď naša firma bola od začiatku rodinnou aj tak trochu automaticky.

Prečo?

Keď som ju zakladal, tak na štart akciovky bolo treba dvoch ľudí, a preto môj najstarší syn Ľudovít, i keď mal len niečo viac ako dvadsať rokov, figuroval v Sitno Holdingu popri mne hneď ako tretinový spoluvlastník. No rozhodne to nebolo iba formálne. Od začiatku bol môj partner. Vypracoval sa, vie o firme už toľko, čo ja. A je aj môj najväčší kritik, i keď to niekedy preháňa. Čo si však tiež vždy rozumne vydiskutujeme. A som rád, že medzitým je už vo firme aj stredný syn Filip a smeruje sem aj najmladší Samuel. Má 23 a s nadšením u nás brigáduje na oddelení záväzkov a pohľadávok. Sám hovorí, že sa vidí len v Sitno Holdingu.

Takže ste deti na podnikanie pripravovali.

V prvom rade to deti musia mať aj v sebe. Že ich baví biznis. Ja som tomu nenásilne vždy pomáhal. Žili so mnou a sledovali, čo robím, a zrejme ich to tiež nadchlo. Asi nasiakli mojím entuziazmom. Vždy som sa snažil. Aj synovia videli, že keď sa človek snaží, môže to dotiahnuť na významné posty. Už ako 38-ročný som bol šéfom hlinikární.

Ako sa vám napokon podarilo prilákať synov do rodinného biznisu?

Najstarší Ľudo uvažoval od začiatku len o biznise. Išiel na ekonómiu a bez váhania aj do firmy. Stredný Filip sa k nám pripojil po doštudovaní ekonomickej diplomacie na moskovskom MGIMO. Chvíľu aj uvažoval, že po škole ešte pôjde za skúsenosťami do nejakej veľkej ruskej firmy, ale narodil sa mu syn, a tak sa vrátil domov aj do firmy. Ruské kontakty a skúsenosti bohato zhodnocuje. Zaúčal sa ako prevádzkar nášho hotela Hutník na Plejsoch, dnes už šéfuje našim ruským projektom. Našiel trebárs partnerov, s ktorými sme nedávno kúpili bratislavský hotel Danube. Samo ešte študuje právo.

Synovia majú ideálnu kombináciu vzdelania na biznis – ekonóm, diplomat a právnik. Bol to zámer?