Leland Hartwell získal v roku 2001 spolu s ďalšími dvoma vedcami Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Švédska kráľovská akadémia vied ich ocenila za objavy v oblasti proteinových molekúl, ktoré riadia delenie buniek. Tieto zistenia ďalej posúvajú napríklad výskum rakoviny. Ako píše americký Forbes, v roku 1996 založil L. Hartwell s tromi spolupracovníkmi firmu Rosetta Inpharmatics. O rok neskôr sa však stal riaditeľom Centra pre výskum rakoviny Freda Hutchinsona, kde pracoval. Najmä pre konflikt záujmov sa vzdal svojho podielu v prospech centra vo firme, ktorá sa venovala výskumu kvasných baktérií. Konkrétne sa kombinovaním kvasiniek a častí DNA snažila napodobňovať ľudské bunky napadnuté chorobou a ľahšie hľadať lieky na rôzne ochorenia. Na výskum išlo z rôznych fondov okolo sedem miliónov dolárov. „Na akadémii máte ako vedec voľnosť v pokusoch, keď ste firma a máte investorov, je to iné, musíte platiť účty,“ povedal pre Forbes, keď objasňoval, prečo sa Rosetta neskôr zamerala na pokusy na cicavčích bunkách a opustila jeho obľúbený kvasinkový program. To nakoniec viedlo k jeho odchodu z projektu. Tento biotechnologický start-up išiel na burzu, kde získal prvotným upísaním akcií sto miliónov dolárov. V roku, keď L. Hartwell získal nobelovku, ho ako akvizíciu za 620 miliónov dolárov získal farmaceutický gigant Merck. Človek, ktorý stál za zrodom firmy, z toho nevidel ani jediný cent.
Leland Hartwell (vľavo) pri preberaní Nobelovej ceny v roku 2001.
