Bizniscentrám je na Slovensku čoraz tesnejšie. Skúsených ľudí je kritický nedostatok

Segment zdieľaných podnikových služieb sa po dynamickom raste počas posledných dvoch desaťročí stal tretím najväčším priemyselným odvetvím na Slovensku a dôležitou súčasťou ekonomiky. Spoločnosti, ktoré poskytujú špecifické finančné, účtovné či IT služby materským firmám či tretím stranám, nie sú iba významnými zamestnávateľmi. Ich dane a odvody vlani tvorili až 3,3 percenta príjmov do štátneho rozpočtu.

Z pohľadu hospodárskych výsledkov môžu takmer všetci veľkí zástupcovia sektora označiť minulý rok za úspešný. Zvyšovali alebo aspoň udržali tržby, v mnohých prípadoch dokonca zvýšili čistý zisk. Aj v tomto roku sa im zatiaľ darí. Preukazujú mimoriadnu úroveň flexibility a odolnosti proti kríze. Napriek pandémii koronavírusu väčšina centier pokračuje v aktivitách bez výraznejších obmedzení, so zachovaním vysokej produktivity práce a bez žiadostí o vládnu pomoc.

Nových investorov priláka len zmena

Výzvou pre vládu bude vytvoriť podnikateľské prostredie atraktívne pre zahraničie. Konzultačná spoločnosť Tholons so sídlom v New Yorku každoročne zostavuje rebríček stovky najvhodnejších svetových miest na outsourcovanie služieb. Jediným slovenským mestom, ktoré v ňom má zastúpenie, je Bratislava. Nemusí sa však už dlho udržať. Kým v roku 2016 bola na pôsobivom 49. mieste, vlani to bola už osemdesiata priečka. V tohtoročnom hodnotení sa prepadla ešte viac a ocitla sa na zahanbujúcom 99. mieste, hlboko za metropolami okolitých krajín.

Ak chce Slovensko ostať atraktívne pre investorov, je nutné radikálne zmeniť štruktúru vzdelávania.

Slovensko dosiahlo nelichotivý výsledok aj vo Svetovej ročenke konkurencieschopnosti, ktorú zostavuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu. Spomedzi 63 hodnotených krajín sa Slovensko po medziročnom prepade o štyri miesta dostalo na 57. priečku. Lepšie skončila aj Ukrajina. Treba pripomenúť, že v rokoch 2007 až 2009 sme patrili medzi vysokokonkurenčné krajiny. K najväčším výzvam Slovenska pre rast konkurencieschopnosti podľa švajčiarskeho inštitútu patrí posilnenie procesov digitalizácie vo všetkých sektoroch, reforma vzdelávania a posilnenie podnikateľského prostredia.

Zdroj: RADOVAN STOKLASA

„Ak chce Slovensko byť naďalej atraktívnou destináciou pre investorov, je nutné radikálne zmeniť štruktúru vzdelávania, zjednodušiť proces prijímania cudzincov a zmeniť systém daní a odvodov, ktoré zvyšujú mzdové náklady na strane zamestnávateľov,“ konštatuje Gabriel Galóci, predseda Fóra centier podnikových služieb (BSCF) v rámci Americkej obchodnej komory. Vhodným vládnym opatrením by mala byť podpora pre firmy, ktoré poskytujú pracovné skúsenosti študentom a absolventom, a podpora relokácie za prácou.

Dôležité preto bude, aby vláda dodržala záväzok zlepšiť podnikateľský ekosystém. „V programovom vyhlásení sme definovali zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky ako jednu z priorít,“ podotkol v septembri počas výročnej konferencie BSCF štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec. „V spolupráci s kompetentnými rezortmi pracujeme na riešení chronických problémov, ako je často sa meniaca a príliš reštriktívna legislatíva, narastajúce náklady na pracovnú silu či jej nedostatok,“ avizoval.

Rast segmentu brzdia ľudia

Tempo, akým bizniscentrá naberajú zamestnancov, sa z roka na rok spomaľuje. Inak to nebolo ani vlani. Miera spomalenia dokonca predstihla očakávania. Odhady Americkej obchodnej komory hovorili o spomalení rastu ku koncu minulého roka na štyri až štyri a pol percenta. Realitou je podľa údajov zo štatistík BSCF spomalenie zo šiestich percent v roku 2018 na tri a pol percenta v roku 2019. Napríklad v Česku sa odvetviu podnikových služieb darí rásť dvojciferným tempom a počet zamestnancov v bizniscentrách vzrástol o dvanásť percent, na viac ako 120-tisíc.