Biznis založený na podvodoch

Formálne obchodovala s cukrom, kávou, olejom a energetickými nápojmi. Finančná polícia začala vlani v lete trestné stíhanie vo veci skrátenia dane, neodvedenia dane a poistného. Firmy mali vyprodukovať fiktívne tržby najmenej za 108 miliónov eur. Štát mala táto organizovaná skupina obrať o 22 miliónov eur na krátení daní a takmer o 21 miliónov na vratkách DPH.

Ide o klasický karuselový podvod. Robí sa prostredníctvom neprehľadnej siete účelovo založených firiem, ktoré si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry za dodávky tovaru. Tovar vôbec neexistuje alebo zostáva v skladoch a kamióny cez hranice premávajú naprázdno. Sídla firiem bývajú len virtuálne. A keď začína „prihárať“, podnikatelia prevedú svoje podiely vo firme, ktorá na podvodoch profitovala, na biele kone.

Ak chcete rozmotať vzájomné prepojenia, firmu vlastní napríklad spoločnosť so sídlom v Londýne a samotná matka je na Cypre. Trestné stíhanie pokračuje, ale možno je len otázkou času, keď bude zastavené. Fikcia? Nie, skutočný príbeh, ktorý sa na Slovensku stal.

Zatiaľ ani jeden verdikt

Keď sa Robert Fico v apríli 2012 stal druhýkrát premiérom, za jeden z hlavných cieľov kabinetu označil lepší výber daní a boj s daňovými únikmi. Vláda avizovala, že niektorým podnikateľom a firmám sa končí „biznis model“ založený na podvodoch. Nič sa nekončí. Len sa podvody robia sofistikovanejšie a legislatíva na ne nestačí.

Od roku 2010 platí na Slovensku nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb v novele Trestného zákona. Spočíva v tom, že firme môže byť v súvislosti s trestným činnom, ktorý spáchala fyzická osoba na pozícii štatutára alebo na inej riadiacej či kontrolnej pozícii, uložená sankcia vo forme ochranného opatrenia.

Súd môže firme zhabať peniaze (od osemsto do 1,66 milióna eur) i majetok, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu. Alebo napríklad ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, prijímať rozhodnutia v mene firmy s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

Doteraz však slovenské súdy nevydali ani jeden právoplatný rozsudok, ktorý by za nezákonnú činnosť zhabal majetok alebo peniaze podnikateľovi, štatutárovi firmy. Keďže nie sú odsúdení podnikatelia, nie sú ani potrestané firmy. Mohlo by sa teda zdať, že trestná činnosť firiem na Slovensku neexistuje.

„Dôvodom, prečo v praxi súdy v trestnom konaní ochranné opatrenia právnickým osobám takmer vôbec neukladajú, nie je neochota súdov, ale to, že počas trestného konania je jasne preukázané, že firma nedisponuje žiadnymi financiami, majetkom alebo majetkovými právami. A preto je uloženie ochranného opatrenia v konkrétnom prípade nevykonateľné,“ myslí si Miroslav Hlivák, partner advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka.

Zuzana Lendvayová zo spoločnosti Fontionnel hovorí, že zníženiu kriminálnych aktivít právnických osôb neprispieva ani široký priestor pre firmy v obchodnom práve. „Jedna právnická osoba môže mať účasť v mnohých iných firmách, prípadne má možnosť založiť si inú právnickú osobu, napríklad ďalšiu eseročku. Majetkové a iné práva sa prevedú na inú – čistú spoločnosť, a tak môže bez väčších problémov pokračovať v trestnej činnosti svojho predchodcu.“

Zamrznutý zákon

OECD kritizuje Slovensko za to, že ešte nezaviedlo voči firmám sankcie trestnej povahy. „Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb je reakciou Slovenska ako členského štátu OECD na konštatovanie organizácie, že platná právna úprava SR nie je efektívna a nespĺňa požiadavky z Dohovoru OECD,“ hovorí Miroslava Terem Greštiaková, advokátka Deloitte Legal. Myslí si, že prijatie zákona môže výrazne prispieť k efektívnejšiemu postihovaniu ich protiprávnej činnosti.

„Z môjho pohľadu trestná činnosť firiem neexistuje. Trestnú činnosť páchajú konkrétne osoby, pričom firmy používajú len ako prostriedok, nástroj,“ domnieva sa vedúci právneho oddelenia spoločnosti M2 Business Ján Marônek. Podľa neho sa stačí pozrieť na súčasné veľké kauzy, ktoré skončia v schránkových firmách v daňových rajoch. Takto sa kamufluje korupcia alebo krátenie dane. „Takéto obchodné spoločnosti sú zneužívané, pretože v právnom systéme ich domicilu existuje napríklad inštitút akcií na doručiteľa. A ten, kto má takéto akcie momentálne v rukách, je majiteľom firmy, na ktorej účet plynú podozrivé peniaze. Ťažko je potom zistiť, kto je vlastník,“ komentuje.

Nový zákon na potláčanie kriminality firiem mal na Slovensku platiť od 1. januára. Do tuzemského práva by ním krajina zaviedla pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb ako posledný štát v Európskej únii.

V súvislosti s touto legislatívnou normou sa malo novelizovať vyše osemdesiat iných zákonov. Jeho návrh však doslova zamrzol na vláde. Ministerstvo spravodlivosti ho do pripomienkového konania posunulo ešte v decembri 2013. Na rokovanie vlády sa návrh dostal 20. augusta. Kabinet o ňom prerušil rokovanie, ale nevrátil ho ministerstvu spravodlivosti.

Priame trestné stíhanie firmy

Čo by zákon znamenal pre firmy? Pri trestnej zodpovednosti právnických osôb už pôjde o priame trestné stíhanie firmy bez dokazovania viny konkrétnej fyzickej osoby.

Trestný čin sa bude považovať za spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej záujme či v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. Páchateľom pritom môže byť štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za ňu konať. Páchateľom môže byť aj ten, kto firmu riadi, kontroluje, no aj zamestnanec. M. Hlivák vyzdvihuje dôležitosť ustanovenia, podľa ktorého „trestná zodpovednosť právnickej osoby nebude podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe (napríklad voči štatutárnemu zástupcovi alebo zamestnancovi) a rovnako ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba spáchala trestný čin“.

Podnikatelia sa dodnes vyhýbali zodpovednosti tak, že na firmu vyhlásili konkurz alebo likvidáciu. Takýto únik by po schválení zákona nebol možný. „Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezanikne vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Dôležité je ustanovenie, podľa ktorého trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, prejde na všetkých jej právnych nástupcov,“ podotýka M. Hlivák.

Druhy trestov

Zákon obsahuje aj pestrú paletu trestných činov, za ktoré budú firmy stíhané. Za spáchaný trestný čin môže súd uložiť trest zrušenia právnickej osoby, prepadnutie majetku alebo veci, peňažný trest až do výšky 1,6 milióna eur, trest zákazu činnosti. Firma nebude môcť prijímať verejné dotácie alebo subvencie na jeden rok až desať rokov, nebude sa môcť zúčastňovať verejného obstarávania.

Ak ju súd odsúdi, rozsudok sa zverejní v registri. Za spáchaný trestný čin môže súd uložiť firme ochranné opatrenie súdneho dohľadu. Pre mnohé právnické osoby bude po zavedení novely významné najmä to, že „čistý“ výpis firmy z registra trestov bude podmienkou vydania rôznych povolení alebo oprávnení v rámci ich podnikania.

Najtvrdším trestom má byť zrušenie firmy. Aj to sa však dá obísť. „Nie je vylúčené, že fyzická osoba, ktorej spoločnosť bola zrušená na základe rozhodnutia v trestnom konaní, poverí tretiu osobu, aby založila novú spoločnosť a ďalej podnikala. To sa deje aj v súčasnosti. Podľa nášho názoru v tomto prípade dochádza ku kumulácii ďalších trestných činov,“ pripomína M. Hlivák.

J. Marônek na novom zákone oceňuje možnosť spoločného konania a ukladania trestov. „Ak súd odsúdi osobu, tak môže zhabať jej majetok, ale oveľa zložitejšie je zhabať majetok niekomu inému – napríklad spoločnosti páchateľa, na ktorej sa kumuloval majetok z trestnej činnosti. Zákon by mohol vytvárať právny rámec pre takéto prípady.“ J. Marônek dodáva, že zákon síce možno prijať, no podstatná je jeho aplikácia v praxi. „Súdy, prokuratúra a polícia sa len učia riešiť sofistikované prípady s pozadím schránok v daňových rajoch. A chce vôbec elita účinne riešiť takéto prípady, ak z nich možno profituje?“