Biznis s kryptomenami je globálny, legislatíva štátov lokálna. Čo s tým?

Európski aj slovenskí regulátori akosi zaspali a snažia sa stavať mantinely pre už rozbehnutý vlak. Odborníci tvrdia, že podnikatelia s kryptomenami nechcú podvádzať či vyhýbať sa daniam. Len chcú vedieť, kedy majú za svoje transakcie platiť dane a v akej výške.

Prvé pravidlá

Ministerstvo financií pripravilo minulý rok novelu zákona o dani z príjmov, kde zadefinovalo, že kryptomeny sú istým druhom platidla. Hoci ich nevydáva štát, sú akceptované medzi fyzickými aj právnickými osobami. Rezort tiež určil spôsob ich účtovania i to, čo je zdaniteľný príjem z obchodovania s virtuálnymi peniazmi. Ak niekto napríklad nakúpi za bitcoin tovar, službu alebo ho zmení za eurá, musí to zdaniť.

Dokonca aj príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri jej výmene za inú virtuálnu menu podlieha dani z príjmu. Fyzická osoba tak zaplatí 19 alebo 25 percent podľa výšky príjmu. Právnické spoločnosti platia 19-percentnú daň.

Na druhej strane, nákup a predaj kryptomien je v rámci Európy oslobodený od DPH. Umožnil to rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý obchodovanie s virtuálnou menou považuje za finančnú transakciu. V spore sa riešilo odvolanie švédskeho daňového úradu k vydanému súdnemu rozhodnutiu, ktorým bola od DPH oslobodená zmena bitcoinu za bežnú menu.