V bitke o oceľ prehrajú všetci. Uhasiť budúce problémy nebude najlacnejšie

Oceľ má našliapnuté na ďalší rast cien. Nahor ich ženie vojnový konflikt na Ukrajine, komplikácie v dovoze surovín z Ruska, ale aj vstupné náklady. Len od vypuknutia konfliktu v Európe cena narástla približne o štyridsať percent a oproti Spojeným štátom a Číne dosiahla rekordnú hodnotu.

Vysoké ceny spolu s obnoveným dopytom však zatiaľ prinášajú slušné zisky aj tunajším hutníkom, ktorí po výpadkoch spôsobených pandémiou opäť naplno rozpálili svoje pece. Napriek rozbehnutej výrobe trh cíti obavy z nedostatku ocele na európskom trhu. Dôvodom je, že kým potrvá ruská invázia na Ukrajinu, import kľúčových surovín bude komplikovaný. Problém s nedostatkom ocele sa pritom rýchlo prenesie na výrobné odvetvia či do stavebníctva.

Dobitý trh s oceľou

V tridsiatych rokoch minulého storočia v ukrajinskom Mariupole spustili odvážny projekt výstavby jednej z najväčších európskych železiarní a oceliarní. Huť Azovstal bola megaprojektom a symbolom industrializácie vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Produkcia ocele v rozsiahlej fabrike na ukrajinskom pobreží Čierneho mora bola ešte donedávna jednou z najväčších svojho druhu na svete. Nedávno sa však stala terčom vonového ťaženia potomkov svojich vlastných tvorcov. Jej zbombardovanie ruskými vojakmi roztrhalo trhy s oceľou viac ako dva roky globálnej pandémie.

Oceľ je spolu s ropou jednou z kľúčových komodít modernej ekonomiky. V niektorých aspektoch má táto všadeprítomná surovina ešte väčšie opodstatnenie než čierne zlato. Ak je jej produkcia v ohrození, stúpa cena oboch komodít. Hrozí dokonca, že ukrajinská vojna spraví z ocele nedostatkovú komoditu, čo v konečnom dôsledku ešte viac prispeje ku globálnej inflácii.

Vplyv drahej ocele sa bude postupne prejavovať v širokom spektre výrobkov a služieb, od práčok až po byty či autá. Aj tie sú totiž až zo šesťdesiatich percent tvorené práve z komponentov, ktorých výrobnou surovinou je oceľ.

Podľa svetovej oceliarskej asociácie World Steel Association sa náklady na takýto typ ocele zvýšili na viac ako 1 250 eur za tonu, ešte na začiatku roka 2019 to pritom bolo len približne štyristo eur. Marže automobiliek sa tak ocitli pod enormným tlakom a mnohé už avizujú nevyhnutný krok preniesť aspoň časť vyšších výrobných nákladov na konečných zákazníkov.

Najhoršia na súčasnej situácii je však jej neprehľadnosť. Vojnový konflikt má priamy vplyv nielen na dodávky ocele zo zničeného Azovstalu do Európy, ale aj na dovoz ďalších surovín. Podľa európskej asociácie Eurofer totiž Ukrajina spolu s Ruskom dovážajú do Európy zhruba štyri a pol milióna ton ocele. To je zhruba tretina všetkej ocele spotrebovanej štátmi Európskej únie.

Ceny pôjdu vyššie