Biomedicína má byť prioritou štátu. Ako je to na Slovensku?

Príkladom toho je aj Slovensko, ktoré má ekonomiku postavenú hlavne na výrobe. Zástupcovia štátu sa prostredníctvom investičných stimulov pravidelne snažia do našej krajiny dotiahnuť najmä veľké automobilky. Vlani napríklad vláda schválila pre siedmich investorov štátnu pomoc za 29,5 milióna eur.

Táto štátna politika sa nám môže čoskoro vypomstiť. Slováci už neposkytujú takú lacnú pracovnú silu ako donedávna, čo môže viesť zahraničné firmy k tomu, aby presúvali výrobu do lacnejších krajín. Vďaka pravidelnému zvyšovaniu platov dosiahla na Slovensku vo štvrtom štvrťroku 2018 priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve 1 101 eur. Pomaly, ale isto atakuje hranicu, pri ktorej podľa ekonómov začínajú spoločnosti baliť kufre.

Ak na to kompetentní nezareagujú, krajine hrozí, že dopadne podobne ako Portugalsko, ktoré bolo treba počas poslednej hospodárskej krízy zachraňovať z eurovalu. Doplatilo na vstup nových členských krajín do Európskej únie, kam sa presmerovala väčšina investícií. To isté sa môže stať Slovensku, ak sa eurozóna rozšíri o Srbsko. Prístupové rokovania chcú Srbi ukončiť do konca tohto roka.

Aby sme sa tomu vyhli, treba začať stavať slovenskú ekonomiku viac na vedomostiach než na výrobe. Budúcnosťou pre prosperovanie krajiny je veda a výskum. Investície do tejto oblasti u nás sú však v porovnaní s inými krajinami príliš nízke. Podľa Štatistického úradu SR boli v roku 2017 na úrovni 0,88 percenta HDP, priemer krajín EÚ je 2,08 percenta.

Podfinancovaná oblasť

S investíciami priamo do biomedicíny, do odvetvia, ktoré využíva prírodovedecké princípy v klinickej praxi, je to ešte horšie. „Na Slovensku je biomedicína výrazne podfinancovaná a medzirezortne roztrieštená – výskum zastrešuje ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo hospodárstva. Nie je vytvorené