S liečivými rastlinami je to totiž ako s módou. Aj ony podliehajú trendom. „Ak ženské časopisy alebo výživoví poradcovia vyhlásia, že po nejakej sa chudne, je o ňu hneď väčší záujem,“ hovorí Peter Vančo, ktorý má v podniku na starosti pestovanie rastlín. Rakytník pestujú už dvanásť rokov, no kým kedysi im stačilo tristo kilogramov a aj to veľkú časť predávali ako surovinu, dnes potrebujú len do svojich čajov takmer štyri tony.
Nový seriál Rodinné firmy:
- Nabudúce: Príbeh rodiny Siklienkovcov, ktorí dodávajú materiál pre kliniky plastickej chirurgie (Siklienka)
- Kríza priviedla deti späť do rodinnej zlievarne na Považí (Medeko Cast)
- Otec a syn zvládli krízu aj príchod konkurenta. Od jedného stola (Ryba Košice)
- Rodina Drobných si plní svoj veľký kino sen (Cinemax)
- Všetky články o rodinných firmách
Opatrný prístup
Na príklade jednej rastliny vidno, akú ďalekú cestu Agrokarpaty za dvadsaťtri rokov prešli. Podnik, ktorý vznikol po revolúcii na troskách družstva v Plavnici, dnes pestuje liečivé rastliny na ploche viac ako tristo hektárov a ročne vyrobí vyše pol druha milióna čajov.
Firmu v roku 1993 pôvodne zakladali šiesti bývalí zamestnanci družstva, no po prelome milénia zostali v podniku traja spoločníci Mikuláš Bobuľský, Štefan Vančo a Miroslav Geryk. Po odchode kľúčového zákazníka z Českej republiky a nástupe krízy v roku 2008 sa riadenia spoločnosti Agrokarpaty chopili ich deti: Helena Petrusová, Peter Vančo a Jaroslav Geryk. Nanovo vybudovali obchodný tím, zmenili model predaja a dnes sú jedným z mála výrobcov čajov, ktorí si skoro všetko sami dopestujú.
Tržby podniku takmer nepretržite rastú. Nejde o vysoké čísla, Agrokarpaty vlani utŕžili 1,6 milióna eur, no firma je pri expanzii opatrná. „Mali sme možnosť ísť do jedného veľkého obchodného reťazca. Robil by nám určite veľké obraty, ale mali by sme minimálne, ak vôbec nejaké zisky. Ako by sme to ľuďom vysvetlili, že robia dvakrát toľko za rovnaký plat?“ vysvetľuje H. Petrusová, ktorá sa venuje marketingu a obchodu.
Opatrnosť majú Agrokarpaty v génoch. Už zakladatelia razili myšlienku nezadlžovať sa, aby v prípade krachu neublížili svojim rodinám. Podnik si doteraz nevzal pôžičku a financuje sa len z vlastných prostriedkov. V začiatkoch to, samozrejme, prinieslo komplikácie a firmu v podstate brzdilo v raste. „Naši rodičia niekedy nevedeli, či majú radšej kúpiť niečo domov, alebo peniaze, ktoré zarobili, vložiť do firmy a kúpiť nové stroje,“ spomína J. Geryk, ktorý má vo firme na starosti mechanizáciu.
Zdroj: Ivan Fleischer
S rodinou opatrne
Samotnému pestovaniu liečivých rastlín sa pritom družstvo v Plavnici venovalo ešte pred revolúciou. Otec H. Petrusovej tu pôsobil ako hlavný agronóm a bylinky boli jeho koníčkom. Po páde socializmu si spomedzi činností družstva vybral práve výrobu čajov. Začínali s tromi druhmi. Len z toho však nedokázali Agrokarpaty vyžiť, preto mali aj pridruženú výrobu, v rámci ktorej sa venovali šitiu napríklad pre JAS Bardejov a zamestnanci firmy chodili robiť aj do Českej republiky.
Nástup druhej generácie do podniku prišiel plynulo. Kým J. Geryk v nej bol od začiatku, ostatní dvaja konatelia sa pridali postupne po roku 2000. Keď bolo treba pomôcť, zapojili sa. „S firmou som žila stále. Aj keď som robila inde, tak som s nimi išla napríklad na výstavu. Brala som to tak, že je to naša firma,“ spomína H. Petrusová.
Keď bolo treba nájsť náhradu do podnikovej predajne, otec ju oslovil, a tak nastúpila už na plný pracovný úväzok. V začiatkoch si prešla rovnako ako P. Vančo a J. Geryk viacerými pozíciami. Začínala v podnikovej predajni, potom robila v baliarni, vedúcu výroby, až napokon skončila na marketingu. Rodičia podľa nej vtedy ešte nehľadali nástupcov, navyše k zamestnávaniu rodinných príslušníkov sa stavali rezervovane. Na všetkých zamestnancov mali rovnaké nároky, čo v prípade rodiny mohlo viesť k sporom.
Zľava Peter Vančo, Helena Petrusová a Jaroslav Geryk Zdroj: Ivan Fleischer
Zmenu priniesli deti
Agrokarpaty žili pred krízou predovšetkým z exportu pre pár silných odberateľov či už pod vlastnou alebo cudzou značkou. Firmu preto nič nenútilo riešiť obchod. Len českej spoločnosti stojacej za čajmi Apotheke dodávali až šesťdesiat percent svojej produkcie. Český partner sa však rok pred krízou rozhodol spoluprácu ukončiť. So sebou si odniesol aj know-how týkajúce sa receptúr a procesu výroby.
Krízový rok 2008 znamenal odchod ďalších silných klientov a prepad tržieb o štyridsať percent. „Padali aj tie ostatné nohy, na ktorých sme stáli, ako pridružená výroba alebo šitie. Museli sme skrátiť pracovné zmeny, ľudia robili len štyri dni v týždni. Jediná noha, ktorá ostala, bola výroba bylinných čajov,“ vysvetľuje P. Vančo.
Deti zmenili obchod firmy, ktorý bol neefektívny a nekoordinovaný
Agrokarpaty zanedbali slovenský trh, a tak zrazu nemali kam svoje produkty umiestniť. Konkurencia ako Herbex, Klember alebo Baliarne obchodu Poprad si domáci trh rozobrala. Deti zakladateľov vtedy prišli s vlastnou víziou, ako zmeniť obchod spoločnosti. Ten bol dovtedy nekoordinovaný a neefektívny.
Zdroj: Ivan Fleischer
Obchodní zástupcovia predávali produkty ambulantne. „V pondelok si naložili auto čajmi a išli do svojho regiónu. Postupne predávali, a ak sa niečo medzitým minulo, trvalo dlho, kým sa vrátili po tovar. Nedalo sa navyše ani ustrážiť, kedy a koľko vlastne predali,“ hovorí P. Vančo. Spomína aj na prípad, keď im do firmy volala polícia. Auto jedného z ich predajcov bolo totiž zle zaparkované pred kúpaliskom, aj keď malo byť v tom čase v teréne.
Inšpiráciu na zmenu hľadali aj v iných firmách. Agrokarpaty našli nových obchodných zástupcov priamo z regiónov a prešli na systém objednávok. Autá začali monitorovať. H. Petrusová vycestovala a osobne dohadovala zmluvy s veľkými odberateľmi. Postupne sa im začali otvárať dvere aj do reťazcov.
Dnes majú Agrokarpaty viac ako osemsto odberateľov, nie sú závislí len od jedného veľkého zákazníka. Okrem lekární a siete obchodov Coop Jednota, ktoré sú hlavnými odberateľmi, dodávajú aj do reťazcov CBA a Billa, ale aj malých obchodov zdravej výživy po celom Slovensku.
Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica
individuálne údaje (tis. eur)
PRAMEŇ: Agrokarpaty
Výmena generácií
Rodičia im na všetky zmeny dali zelenú. Sami videli, že situácia je zlá a firma potrebuje reštart. „Vedeli sme, že zlepšenie nepríde hneď a aj čísla firmy budú trpieť. Po roku to už začalo normálne fungovať a predaje nám začali rásť,“ opisuje krízový vývoj P. Vančo. Kým v roku 2008 predali 750-tisíc čajov, vlani už prekročili hranicu jeden a pol milióna.
Otcovia sa v tom období podľa H. Petrusovej začali z firmy sťahovať a deti postupne preberali riadenie. „Už sme išli naším vlastným štýlom. Neobávali sme sa občas aj zariskovať, lebo sme verili, že to zaberie. Keď sme videli, že čísla idú hore, vedeli sme, že to robíme dobre,“ hovorí. Rodičia už dnes do biznisu nezasahujú. Majú svoj vek a kontrolu plne odovzdali deťom.
Zdroj: Ivan Fleischer
Tie si úlohy rozdelili prirodzene podľa toho, kto k čomu inklinoval. Ako v každej menšej firme, nikto nevykonáva len jednu činnosť, ale navzájom si podľa potreby vypomáhajú. Dôležité rozhodnutia riešia všetci traja spolu a snažia sa vždy nájsť zhodu. Nad odovzdaním firmy ďalšej generácii zatiaľ neuvažovali. Podľa H. Petrusovej to musí prísť prirodzene tak ako pri nich. Nemá zmysel deti do niečoho nútiť.
„Bol by som, samozrejme, rád, ak by pokračovali, ak by som im mohol odovzdať skúsenosti. No ak nebudú mať deti záujem, tak sa vymenuje externý riaditeľ, nestranná osoba a firma bude fungovať ďalej,“ ozrejmuje P. Vančo. Dôležitým faktorom je aj plat, ktorý v podniku na východnom Slovensku nie je vysoký. Mladí, ktorí odišli do zahraničia, sú už podľa neho zvyknutí na iný príjem a vrátiť sa na východ ich neláka.
Konatelia už dostali aj ponuky na predaj podniku. Jedna prišla zo Slovenska, druhá zo susedného Rakúska. „Ani sme sa neopýtali, koľko by ponúkli. Neuvažovali sme nad tým. Je to rodinná firma a vidíme zmysel v tom, že si to robíme podľa seba,“ vysvetľuje H. Petrusová.
Čaj pre Juščenka
Agrokarpaty pri výrobe čajov spolupracujú aj s univerzitami v Košiciach, Nitre a v Užhorode. Dávajú im posudzovať nové produkty z hľadiska zloženia a účinkov. Práve recept čaju je know-how, ktorým firma disponuje. Niektoré recepty si kupujú z univerzít, iné si vymýšľajú sami. To im otvorilo dvere aj k netradičnému zákazníkovi.
„Na Ukrajine sa používali bylinné čaje po havárii jadrovej elektrárne v Černobyli. Odborníci z tamojšej univerzity v Užhorode odporučili naše čaje aj bývalému prezidentovi a lídrovi oranžovej revolúcie Viktorovi Juščenkovi po tom, ako ho otrávili dioxínom,“ uvádza H. Petrusová. Na Ukrajinu vtedy poslali dvesto balíčkov svojho fytočaju, ktorý pomáha pri vyplavovaní toxických látok z tela.
Dlhodobým problémom pre Agrokarpaty je smernica EÚ o zdravotných tvrdeniach. Tá nariaďuje firmám uvádzajúcim na trh potraviny a výživové doplnky používať na obaloch pri konkrétnych látkach a rastlinách len vopred schválené tvrdenia. Tie musia mať oporu v klinických testoch a štúdiách.
Cieľom bolo zabrániť falošnej reklame na produkty, ktoré napríklad sľubujú liečbu kĺbov, no reálne takéto účinky nemajú. Pri liečivých rastlinách je takéto dokazovanie zdĺhavé a výsledný zoznam tvrdení je nejednoznačný. „Máme s tým problém. Akékoľvek tvrdenie si musíme dať schváliť, pričom samotné úrady v tom nemajú jasno,“ dodáva P. Vančo.
Nové produkty a investície
Agrokarpaty aktuálne zvažujú nové produkty a investície. S rastúcu produkciou potrebujú rozširovať existujúce priestory. Firma má z historických dôvodov svoje výrobné prevádzky na štyroch rôznych miestach v Plavnici, Plavči, Šambrone a Hromoši. To jej zvyšuje náklady na logistiku. V dlhodobom pláne je konsolidácia aktivít do Plavnice, kde by bol hlavný sklad, sušenie, rezanie aj miešanie.
Presný časový plán však ešte nemajú. Firma podľa P. Vanča čaká na impulz, ktorý by ju k tomu nakopol. V tomto roku chcú Agrokarpaty v Plavnici postaviť novú halu na rezanie a miešanie. „Momentálne robíme projektovú dokumentáciu a v septembri, keď bude po sezóne, by sme sa do toho pustili,“ objasňuje J. Geryk. Investícia v predpokladanej hodnote 350-tisíc eur bude najväčšou v histórii spoločnosti. Financovať ju zatiaľ chcú z vlastných prostriedkov. Rovnako chcú aj časť stavebných prác realizovať svojpomocne. Návratnosť odhaduje J. Geryk na päť až šesť rokov.
S novými produktmi sa chcú Agrokarpaty zamerať na kozmetický a farmaceutický priemysel. „Máme technológiu na výrobu silíc z rumančeka, teraz potrebujeme nájsť trh, na ktorom by sme to mohli predať,“ vraví P. Vančo. Ide o produkt s vyššou pridanou hodnotou, ktorý spoločnosť už predstavila farmaceutickým firmám na výstave v Nemecku. Niektoré z nich už Agrokarpaty oslovili s predbežným záujmom, no musia ešte dotiahnuť proces certifikácie na biokvalitu.
Slovenská firma pritom pestuje rastliny systémom ekologického poľnohospodárstva už viac ako pätnásť rokov. Bola to vtedy z núdze cnosť, keďže byliny nemohli striekať herbicídmi. Tie slúžia práve na vyhubenie buriny. Dnes už majú Agrokarpaty certifikovaných pätnásť výrobkov so značkou bio. Vďaka štátnej podpore pre tento druh pestovania sa im darí udržať ceny konkurencieschopné aj napriek vyšším nákladom.
Firmu už oslovili aj výrobcovia korenín, ktorí majú záujem o ich rascu, keďže tá je vo vyššej kvalite, ako nakupujú v súčasnosti. Agrokarpaty začali vyrábať aj výživové doplnky. Zatiaľ majú jeden produkt proti páleniu záhy a jeden na regeneráciu pečeňových buniek. Komplikovaný schvaľovací proces, ktorý trvá aj dva roky, však firmu odradil od ďalšieho rozširovania tohto produktového portfólia.
