Práca vznikla v rokoch 1974 – 1975 a práve roky vzniku pomáhajú pochopiť mieru radikálnosti výtvarného gesta. Sme v tvrdej normalizácii, dva roky po tom, ako ÚV KSS oficiálne odsúhlasil estetickú doktrínu socialistického realizmu za jedinú prípustnú. Po uvoľnení v šesťdesiatych rokoch sa v umení opätovne deklarujú marxistické materialistické princípy. A naopak v undergrounde, v ktorom sa pohybujú spomínaní umelci, zase doznieva kinetické a konceptuálne umenie, rastie umenie akcie, body art či postminimalizmus, no určite nie maľba, o ktorú v tomto prípade totiž ide. V takto „nepriateľskom“ prostredí oživujú umelci ideu Kazimíra Maleviča (pozri vedľa) a prichádzajú s radikálnym odklonom od materiálnych a na fyzickú realitu prvoplánovo odkazujúcich diel. Formujú nadindividuálny umelecký subjekt, ktorý v manifeste ohlasuje negáciu všetkých foriem dobovej estetiky a hlavne negáciu dobovo prevládajúcej materialistickej filozofie. Najstarší z nich – Stano Filko pritom nadväzuje na svoje skoršie práce, v ktorých často prekračoval hranice médií umenia, ale aj medzi dimenziami vnímania. Spolu s Milošom Lakym a Jánom Zavarským – v tom čase ešte len študentmi VŠVU – vytvorili prostredie, v ktorom formálne inovujú Malevičovu maľbu „bielej na bielej“. Materiál (filc) aj technika maľby (maľovali valčekom) podliehali dôslednému výberu – filc je na rozdiel od klasického plátna materiál bez štruktúry, vzniká tlakom a náhodným spojením drobných častíc hmoty, točivý pohyb maliarskeho valčeka zas odkazuje k nekonečnu. Pre formálny kontext diela je kľúčový fakt, že nevzniká „rukou“. Áno, toto by naozaj dokázal namaľovať každý.
Dielo sa v čase vzniku podarilo vystaviť len raz, aj to tajne – pre potreby dokumentácie ho umelci nainštalovali raz v noci v Dome umenia v Brne. Potom prišli zákazy a vypočúvania. Ján Zavarský si spomína, ako eštebáci nemohli pochopiť, čo je to, to biele. „Že prečo to nemohlo byť aspoň červené?“ pýtali sa ho pri výsluchu. Navyše k tomu Biely priestor ako program odmietli aj kolegovia z undergroundu. Vraj aká bezpredmetnosť, keď to visí na stene? Všeobecne akceptovateľná odpoveď na otázku, ako si poradiť s umeleckým manifestom, ktorý na bielo natretý filc vyhlasuje za výraz „prekročenia hraníc predmetného sveta smerom k nekonečnému priestoru, v ktorom rozvíjame svoje myslenie“, neexistuje. No nejakú predsa len máme, dodali nám ju dejiny. Biely priestor najskôr zaujal počas Bienále mladých v Paríži (1975). Po roku 1989 to bola jedna z prvých akvizícií v zbierke SNG. Séria sa dá nájsť tiež v zbierke Kontakt vo Viedni (ERSTE Stiftung) a tiež vo viacerých významných súkromných zbierkach v Európe.
