Bezpečné zhodnotenie o šesť percent za rok. Stačí eurá zmeniť na české koruny

Sporiť v eurách je v súčasnosti chyba. Až 12-násobne vyššie zhodnotenie peňazí ponúkajú české banky. Ročné výnosy slovenských termínovaných vkladov sa pohybujú okolo pol percenta, zatiaľ čo pri českých prekračujú hodnotu šesť percent. S tým sa nemôžu rovnať ani podmienky pre slovenských bohatších klientov, ktorí pri vklade nad 10-tisíc eur dostanú ročný úrok 1,5 percenta.

Za obrovským rozdielom je menová politika. Česká národná banka (ČNB) v snahe poraziť prudký rast cien už v júni zvýšila základnú úrokovú sadzbu na sedem percent. Európska centrálna banka ju držala až do septembra na nule, potom je nechala stúpnuť na 1,25 percenta.

Zvyšovanie úrokov sleduje dva ciele. Prvým je posilnenie českej koruny či eura. Silná mena automaticky zlacňuje zahraničné nákupy surovín v amerických dolároch a ruských rubľoch. Druhým je spomaľovanie spotreby prostredníctvom drahých úverov a zvyšovanie motivácie sporiť vďaka lepšiemu zhodnoteniu peňazí uložených v banke. Výsledkom má byť spomalenie vysokej inflácie. Presnejšie, návrat k jej normálnej úrovni okolo hranice dvoch percent. Lenže je to beh na dlhú trať a Európska centrálna banka nepočíta s návratom do normálu v tomto ani budúcom roku.

Inflácia víťazí

Vklady v slovenských bankách nedokážu infláciu poraziť už takmer šesť rokov. Lenže tak zle ako v súčasnosti už dávno nebolo. V roku 2021 slovenské ceny stúpli priemerne o 3,1 percenta. V tomto roku ministerstvo financií čaká 11,6-percentný priemerný rast cien, v nasledujúcom 11,2-percentný. Je to júnový odhad, realitou môže byť ešte o niečo prudšie zdražovanie.

Súčasné zvyšovanie úrokov prudký rast cien nezastaví. Rusi v prebiehajúcej obchodnej vojne so Západom stavili na neustále prerušovanie dohodnutých dodávok surovín. Výsledok? Rekordne vysoké ceny plynu aj elektriny.

Európska únia napriek tomu neplánuje sankcie zrušiť. Zdražovanie má zastaviť zdanenie nadmerných ziskov energetických firiem. Únia plánuje tieto peniaze použiť na pomoc najzasiahnutejším domácnostiam. Zároveň má všetkým pomôcť stanovenie maximálnej ceny elektriny – cenový strop. Napriek tomu má zvyšovanie úrokov zmysel. Česi stratia na úsporách oveľa menej peňazí ako Slováci. Je totiž obrovský rozdiel, či sa v priebehu roka zhodnotia o pol percenta alebo o šesť percent.

Symbolické výnosy

Ak má napríklad klient v banke uložených sedemtisíc eur, polpercentný úrok mu tieto úspory za rok zhodnotí o 35 eur. Tie ešte banka automaticky zdaní. Preto majiteľovi na účte reálne pribudne zhruba 28 eur. Lenže 11,6-percentná inflácia oslabí kúpnu silu siedmich tisícok o 812 eur. Uloženie eur v banke je tak v súčasnosti stratový biznis.

Jediným plusom je pocit istoty. O peniaze uložené v banke ľudia prísť nemôžu. Aj v prípade krachu súkromného finančného domu ľuďom vložené peniaze vyplatí štát. Spomínaná ochrana sa vzťahuje maximálne na sumu stotisíc eur. Limit je možné zvýšiť uložením úspor do viacerých bánk.

Tá istá ochrana platí v rámci celej Európskej únie. Je teda rovnako bezpečné mať peniaze uložené v Prahe ako mať ich uložené v Bratislave. Jediný rozdiel je v oveľa vyšších výnosoch. Zhodnotenie vkladov o šesť percent za rok nie je v mnohých českých bankách problém. Len treba poznať zahraničný finančný trh a vyhnúť sa rizikám.

Českým špecifikom sú sporiace družstvá. Zaujímavá je napríklad ponuka spoločnosti Ney na zhodnotenie úspor o 6,25 percenta za rok. Háčik je v pravidle jedna k desiatim – desatina vložených prostriedkov vždy skončí ako členský vklad. Zhodnotenie týchto peňazí závisí od aktuálnych hospodárskych výsledkov družstva a teoreticky môže skončiť aj v mínuse.