Tie isté atraktívne užitočné autá musia čoraz efektívnejšie fungovať a vyhovieť čoraz prísnejším regulačným normám na vypúšťané emisie, bezpečnosť pasažierov aj chodcov. Aby to priemysel dokázal, musia firmy intenzívne inovovať.
Týka sa to nielen automobiliek, ale aj ich dodávateľov, ktorí sú čoraz viac súčasťou vývoja noviniek. To dáva podnikom zo Slovenska šancu zúčastniť sa na inovatívnom procese a posilniť si pozíciu na trhu. Presnejšie – zlepšenie inovačnej schopnosti sa pre firmy zo slovenskej autobrandže stalo podmienkou konkurencieschopnosti.
Kabína plná informácií
Zákazníkom záleží na tom, aby autá jazdili spoľahlivo, niektoré aj zábavne, no najmä s akceptovateľnými nákladmi na prevádzku. Dopyt po znižovaní jej dosahu na životné prostredie prichádza aj od regulátorov. K tomu sa pridáva požiadavka recyklovateľnosti materiálov. Rastú aj kritériá ochrany ľudí – či už sedia v aute alebo im hrozí kontakt s ním. Autá dostávajú odolnejšiu konštrukciu, sofistikovanejšie pásy a airbagy, ale aj dizajn, ktorý pri havárii chráni posádku. Rastú aj požiadavky na tvar a materiál najmä prednej časti, ktorá sa pri zrážke dostáva do kontaktu s chodcom.
Do áut sa dostávajú čoraz vyspelejšie prístroje, ktoré pomáhajú vodičovi strážiť jazdu, občas aj jeho samotného. Senzory, kamery a radary ho nielen informujú o tom, čo sa deje ďaleko pred autom, okolo neho, za rohom či v tme, ale štartujú reakcie iných „múdrych mašiniek“. Tie v kritických situáciách preberajú riadenie auta. Oznamy o pohybe v mŕtvom uhle, udržiavanie v jazdnom pruhu, multikolízne brzdy a iné systémy, ktoré dokonca aj v prípade havárie znižujú škody, sú čoraz sofistikovanejšie a účinnejšie. Pridáva sa konektivita, teda nielen informačné systémy pre vodiča, ale aj núdzový systém e-Call, ktorý v prípade vážneho problému privolá pomoc. Na dohľad je čas, keď budú autá tieto informácie zdieľať a využívať.
Produkt aj proces
Cestou k všetkým týmto novinkám sú pre výrobcov ustavičné inovácie. Len priebežným vývojom môžu pre budúcnosť zlepšovať či nahrádzať materiály, pohony a technológie, ktoré využívali dosiaľ. A ľudia z automobiliek, zástupcovia dodávateľov komponentov a technici aj vývojári unisono zdôrazňujú, že zároveň s produktom sa musia zlepšovať či dokonca nanovo vyvíjať aj procesy vo výrobe.
Z toho jednoznačne vyplýva, že ak si má Slovensko udržať pozíciu automobilovej veľmoci a konkurencieschopnosť, potrebuje rozšíriť inovačnú schopnosť firiem. V globálnom odvetví potrebuje silné argumenty, aby mohlo ďalej vyrábať a exportovať moderné autá. „Slovensko je malý trh a veľký výrobca. Takú pozíciu si však môže udržať iba inováciami. Šanca byť inovatívnou krajinou je veľká, no Slovensko musí lepšie využiť potenciál,“ hovorí viceprezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR, hlava skupiny Matador Holding Štefan Rosina.
Našťastie, už nie je pravda, že sa dajú vývojové pracoviská na Slovensku zrátať na jednej ruke. V krajine už funguje skupina menších vývojových pracovísk a hŕstka väčších technologických a inžinierskych centier. Musia však rásť a pribúdať. Aby mohli byť podniky zo Slovenska dlhodobo partnerom centrál automobiliek v príprave nových riešení, chystá ZAP aktivity, ktoré by pomohli tunajší vývoj zosieťovať a využívať synergie. To platí pre inovácie produktu, no vzhľadom na silnú tunajšiu výrobu azda ešte viac pre výrobné technológie, konštrukciu liniek a postupujúcu automatizáciu.
S tuzemskými hlavami
Aby mohli firmy využiť inovačný potenciál, nezaobídu sa bez podpory slovenskej vedy. Tá potrebuje niekoľko systémových zmien a najmä chuť a nástroje na to, aby namierila výskumné úsilie k riešeniu problémov z praxe. Podľa Š. Rosinu je primárne potrebné, aby vedci, či už pracujú na vysokých školách, v Slovenskej akadémii vied alebo iných organizáciách, s priemyselnými firmami komunikovali. Pomôcť má Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS 3), ktorú vlani prijala vláda. Potrebuje však posunúť do praxe funkčným akčným plánom, na ktorý priemysel čaká. Aj tým, že podporí distribúciu verejných zdrojov do výskumu, ktorý má väčšiu šancu na využitie získaných poznatkov v praxi. V súčasnosti mieria vyše štyri pätiny zdrojov na základný výskum a ani nie dvadsať percent na aplikovaný. „Presun zdrojov v prospech aplikovaného výskumu môže zvýšiť prínos priemyslu štátu – cez tvorbu hrubého domáceho produktu a tým pracovných miest,“ pripomína Š. Rosina. Poukazuje aj na prínos základného výskumu k riešeniu reálnych problémov. „Vzhľadom na obmedzené zdroje je však potrebné efektívne ho koordinovať medzi SAV a školami, ktoré sú navyše odsúdené na spoluprácu,“ dodáva. Aby to šlo, akadémia ani vysoké školy sa nevyhnú reforme.
Autor je priemyselný analytik.
Partner projektu TREND Focus Automotive 2015:
