Pandémia dala vláde nečakaný dar v podobe šiestich miliárd eur z Bruselu. Peniaze EÚ majú zaplatiť náročné reformy a vrátiť krajinu na pozíciu ekonomického tigra Európy.
Taká je aspoň predstava ministerstva financií po zverejnení „reformného menu“ v dokumente Moderné a úspešné Slovensko. Žiaľ, túto predstavu spolu s ním majú len analytici a štátom platení úradníci. Zamestnávatelia hovoria o čiastkových a miestami až chaotických opatreniach. Časť z nich zvolila aj ostrejšie slová a vládu obvinila z neschopnosti naštartovať rastový potenciál ekonomiky.
Firmám sa nepáči hlavne to, že vláda s nimi vôbec nekonzultovala prípravu reforiem a o všetkom rozhodlo sto analytikov. Vynechanie z diskusií kritizujú aj odborári a súčasná politická opozícia.
V minulosti z pohľadu pravicového voliča krajina zažila najreformnejšie obdobie počas prvej a druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V tom čase bola vlajkovou loďou všetkých reforiem rovná daň. Tá v roku 2004 zaviedla jednotnú sadzbu dane z príjmu vo výške 19 percent.
O osem rokov neskôr ju pre nehľadanie širokej politickej podpory zrušila vláda Smeru. Koniec veľkej reformy vtedajší premiér Fico komentoval slovami o zarezaní posvätnej kravy slovenskej pravice. Rovnaký scenár sa môže zopakovať. Pre nehľadanie kompromisov už dnes o rušení pripravovaných zmien hovoria niektorí opoziční poslanci.
Všetko mohlo dopadnúť inak, ak by premiér Matovič splnil sľub o reformnom lete, počas ktorého mali najväčšie mozgy Slovenska verejne diskutovať o transformácii hospodárstva. Verejná debata sa nakoniec otvorila desať dní pred poslaním plánu obnovy do Bruselu. V ňom má byť päť až šesť zásadných reforiem, ktoré preplatí EÚ.
Za taký krátky čas sa do plánu obnovy dostanú len priority koalície a potom už nebude o čom diskutovať. Opozícia vládu obvinila, že nemá záujem o širokú zhodu. Politika je umenie presvedčiť o dôležitosti zmien a dosiahnuť aspoň akceptáciu opozície. Inak bude životnosť reforiem pár rokov a Slovensko sa nikam neposunie.
