Slovensko sa môže stať otrokom spaľovania odpadu

Slovenské domácnosti vytvárajú čoraz viac komunálneho odpadu, za poslednú dekádu sa jeho produkcia zvýšila o tretinu. Štáty Európskej únie sa uberajú opačným smerom. Približne tretinu komunálneho odpadu sa podarí recyklovať. V porovnaní s jeho pasívnym hromadením na skládkach je to výrazne lepšia alternatíva. Akousi strednou cestou je energetické zhodnocovanie, teda proces, v ktorom sa z odpadu vytvorí palivo, ktoré následne horí pri výrobe elektriny či tepla. Na energiu sa nám darí premieňať približne desatinu komunálneho odpadu, napríklad v susednom Rakúsku je to až štyridsať percent. Prevádzkovatelia zariadení na energetické využívanie odpadu preto vidia priestor na zvyšovanie kapacít, investori aj na výstavbu nových. Analytici aj príslušné štátne orgány sú však opatrnejší.

Bratislava mení plány

Veľké zariadenia na premenu komunálneho odpadu na úžitkovú energiu sú na Slovensku len dve – väčšie patrí mestskej firme Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a spaľuje sa v ňom prevažne odpad z Bratislavy. V dvoch kotloch za hodinu spália 33 ton tohto odpadu. Vlastné zariadenie približne s tretinovou kapacitou majú aj Košice. Je majetkom spoločnosti Kosit, ktorá patrí do portfólia investičnej skupiny Wood & Company.

Zdroj: Matej Kalina

Spaľovne chceli zvýšiť kapacitu, zámery však zrejme budú musieť prehodnotiť. Inštitút environmentálnej politiky (IEP) ministerstva životného prostredia pripravil na objednávku hlavného mesta v decembri 2020 štúdiu, ktorá riešila potrebu výstavby tretieho kotla v bratislavskej spaľovni. Analytici dospeli k záveru, že rozširovanie kapacity potrebné nie je, a odporučili alternatívu.

Kapacita cementární ratie

Palivo vyrobené z odpadu je zaujímavé aj pre výrobcov cementu a vápna. Už súčasná kapacita piatich najväčších fabrík, ktoré odpadom môžu živiť svoje pece, prevyšuje kapacity mestských spaľovní. Na rozdiel od nich však tieto veľkú časť paliva vyrobeného z odpadu dovážajú zo zahraničia.