John Craig Venter je jednou z najvýraznejších postáv v biomedicínskej vede. Málokto si zaslúži Nobelovu cenu tak ako on. Ale – nedostane ju. Je totiž úspešný nielen ako vedec, ale aj ako podnikateľ, a to sa v značne ľavicovo orientovanom Nobelovom výbore nenosí. Pritom by si mohol vybrať, za čo mu cenu udeliť. Bez C. Ventera by ľudský genómový projekt nebol hotový vari ani dnes.
Exot, viacerým velikánom molekulárnej biológie na smiech, dokázal súkromným výskumom za rádovo menšie náklady a oveľa kratší čas dosiahnuť to, čo vládnym výskumníkom trvá nekonečne dlho a stojí nesmierne veľa. Venterov tím ako prvý syntetizoval genóm fága. Či ide o živý organizmus, to závisí od definície. Sám neprežije, potrebuje baktériu na rozmnožovanie. Syntéza genómu baktérie, aj keď tej najmenšej – mykoplazmy – je úplne iná úroveň.
Najprv identifikovali gény, ktoré mykoplazma potrebuje naozaj, väčšina jej totiž slúži len za extrémnych podmienok. Tento minimálny genóm postupne syntetizovali z krátkych fragmentov, odstránili všetko nepotrebné. Nebol by to však C. Venter, keby experimentu nedal niečo svojské. Do DNA doplnil značky – zakódované mená ľudí svojho tímu. Aby bolo jasné, kto je autorom. Syntetizovaný genóm baktérie je veľký míľnik – Venter priamo zmenil operačný systém bunky, ktorá podobne ako počítač môže robiť to, čo chcú programátori.
Možnosť syntézy celého bakteriálneho genómu mimoriadne rozširuje medicínske aplikácie. Baktérie sa už dlho používajú ako probiotiká. Aj v našich laboratóriách skúšame modifikovať ich genetickú výbavu, aby získali vlastnosti, ktoré potrebujeme. Dodávali sme im gény pre antioxidačné enzýmy, ktoré dokážu brániť bunky pred voľnými radikálmi, alebo gény kódujúce protizápalové proteíny.
Autor je prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
