V tomto roku má bývalý tatranský tiger podľa prognóz Európskej komisie patriť už k tej pomalšej polovičke krajín európskej dvadsaťosmičky. V posledných troch rokoch dokonca priemer Únie ani vôbec nedobiehal.
Narážame na strop modelu rastu založeného na lacnej pracovnej sile a členstve v európskych kluboch. Ten sa opieral o dovoz kapitálu, technológií a know-how zo zahraničia, ktorým investori suplovali nedostatky našej ekonomiky a inštitúcií. Ďalej to takto nepôjde – nezamestnanosť je už rekordne nízka a platy rastú rýchlejšie ako produktivita práce. Investičná príťažlivosť krajiny pre montážne závody sa vytráca.
Na rade sú politici, aby konečne sprofesionalizovali náš štát. Kvalitné verejné inštitúcie, vzdelávanie a výkonná ekonomika idú totiž ruka v ruke, ukázala analýza viedenskej Erste Bank. Bez ohľadu na ideologické presvedčenie o veľkosti štátu by preto malo byť každého záujmom to, aby úrady, ministerstvá a ich podriadené organizácie fungovali lepšie.
Aby spravodlivo a rýchlo vynucovali právo, aby nekládli podnikaniu zbytočné prekážky, aby chránili férovú súťaž. V skratke: aby im išlo o spoločné dobro. Ak totiž väčšina podnikateľov verí, že štátne nákupy sú vždy vopred dohodnuté, nebudú sa do súťaží hlásiť poctivé firmy. A verejné služby i súkromný sektor tým zákonite utrpia.
V posledných troch rokoch už Slovensko priemer Únie nedobiehalo
Cesta, ktorá sa k tomu logicky ponúka, je meranie efektívnosti výdavkov štátu. Vrátane investičnej pomoci a eurofondov, ktoré sú príležitosťou, aká sa už zrejme opakovať nebude.
Dobrým začiatkom je projekt Hodnota za peniaze. Avšak ak nebude dostatočne skúmať všetky veľké zákazky, napríklad aj nákupy vojenskej techniky, ostane len papierovým projektom analytických rojkov a zo zlepšenia verejnej správy nemusí byť nič.
Ekonóm Tomáš Hellebrandt vypočítal, že pri súčasnom mizivom tempe dobiehania by sme sa starej EÚ pätnástke mohli vo výške platov vyrovnať okolo roku 2092. To je aj kvôli miestnym vysoko nastaveným očakávaniam ľudí pridlho. Najvyšší čas tento výhľad zmeniť.
