Tak sa nám eurozóna konečne rozhýbala. Po zdĺhavom váhaní a handrkovaní sa rozhodla zvýšiť úverovú kapacitu svojich záchranných fondov EFSF a ESM, a to z 500 miliárd na 700 miliárd eur. Keď sa už rozhodla ísť cestou zachraňovania svojich členov pohlcovaných dlhovým vírom za každú cenu, tak jej nič iné nezostávalo. Rozhodnutie ministrov financií však z mnohých dôvodov nesprevádzal žiadny unáhlený jasot či cinkanie šampanským.
Pomerne rozpačitý bol nakoniec aj spôsob, akým o dosiahnutí dohody ministri informovali verejnosť. Tú prirodzene vzhľadom na obrovské sumy, o aké tu ide, zaujíma, na čo prisľúbené verejné peniaze slúžia či by mohli slúžiť, ak by ich bolo treba naozaj zo štátnych pokladníc vytiahnuť a požičať. Tentoraz sa však novinári museli namiesto klasickej tlačovej konferencie zmieriť s písomným vyhlásením, v ktorom bolo rozhodnutie opísané. Dôvod? Prostorekosť a unáhlenosť jednej z členiek „euroklubu“, rakúskej ministerky financií Marie Fekterovej. Tá vraj šéfa Euroskupiny Jeana-Clauda Junkera, ktorý chodí pred novinárov spoločne s eurokomisárom pre hospodárske záležitosti Ollim Rehnom, rozbesnila, keď predčasne pustila informáciu o rozhodnutí skupinke novinárov.
Posilnenie úverovej kapacity fondov mohlo byť, samozrejme, ešte ambicióznejšie. To si aj niektorí želali. Proti výraznejšiemu prihodeniu eur sa však stavalo najmä Nemecko, ktorému sa ako najväčšiemu prispievateľovi už ďalšie peniaze do záchrannej siete nechcelo prilievať. Celkový záchranný padák eurozóny by tak mal dosahovať po započítaní ďalších prostriedkov, ktoré by mohli byť na tento účel k dispozícii, zhruba 800 miliárd eur. Je však otázkou, či by to stačilo aj na záchranu Španielska, ktoré je jednou z najväčších ekonomík eurozóny. Práve pri ňom a prípadne aj pri Taliansku sa v poslednom období možno budúca pomoc spomína najčastejšie. Obidve tieto ekonomiky sú o poznanie väčšie než grécka, portugalská či írska, ktorým už bolo treba pribehnúť na pomoc. Záchrana Madridu a Ríma, ktoré však odmietajú, že by o ňu chceli žiadať, by tak bolo oveľa rozsiahlejšou akciou než pri spomínanej trojici.
Pre celkové vyznanie posilnenia valov bude teraz dôležité, aká bude reakcia medzinárodných partnerov z G20 a Medzinárodného menového fondu (MMF). Tí Európu už dlhší čas vyzývali, aby si nástroje, ktoré si vytvorila na vlastnú záchranu, najprv sama posilnila a až potom čakala na možné zapojenie zvyšku sveta. Z rôznych strán zaznievali v tomto smere ponuky na prekročenie hranice bilióna eur. To sa nestalo. Napriek tomu boli prvotné reakcie z MMF pozitívne, lebo jeho predstavitelia si dobre uvedomujú limity, ktoré boli pre Nemecko či Fínsko ešte stráviteľné.
Teraz však bude musieť šéfka MMF Christine Lagardeová presvedčiť neeurópskych partnerov, že MMF potrebuje viac peňazí na boj s krízou v Európe a jej dosahmi na svet. Aká bude vôľa, sa ukáže už čoskoro. Eurozóna je každopádne presvedčená, že partnerom zaslala jasný signál a loptička je teraz na ich strane.
Z niektorých kútov, trebárs z Brazílie, ale aj odinakiaľ, pomerne otvorene zaznieva, že len cesta úspor, po akej teraz eurozóna z veľkej časti kráča, môže mať negatívne dosahy aj pre svetovú ekonomiku. Do hry sa zrejme dostane aj otázka zmeny hlasovacích práv v MMF, ktoré už nejaký čas krajiny ako Rusko, India či Čína v súvislosti s prípadným odklepnutím zvýšenia prostriedkov pre MMF nadhadzujú.
V hre je každopádne veľa. Ďalšie prehĺbenie ťažkostí by rýchlo zmietlo zo stola súčasné náznaky určitého hospodárskeho oživenia a upokojenie situácie, ktoré sú aj napriek protestom verejnosti proti úsporným opatreniam niekde badateľné.
Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi, ktorého inštitúcia hrá v boji za zastavenie ďalšieho šírenia dlhovej nákazy jednu z kľúčových úloh, sa nedávno vyjadril, že to najhoršie už má eurozóna za sebou. Dúfajme, že sa tento všeobecne dosť rozvážny bankár v optimistickom pohľade dopredu nezmýlil. Aj keď to bude pravda, ani zďaleka to neznamená, že všetky ťažkosti sú preč. Dôsledky dlhových problémov sa s Európou potiahnu ešte dlho.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 14/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
