Zmena zákona z roku 2015 sprísnila podmienky úpadku dlžníka formou reštrukturalizácie. Ako po poldekáde hodnotíte toto sprísnenie?
M. G.: Ak sme dovtedy robili päť až šesť reštrukturalizácií ročne, dnes ich robíme dvojnásobne viac. Súvisí to s cieľom reštrukturalizácie, ktorým nie je zrezať čo najviac záväzkov, ale zachrániť krachujúci podnik. Naši klienti neriešia to, či musia zaplatiť veriteľom 30 alebo 50 percent ich pohľadávok.
Každý hovorí, že chce dlhy splatiť. Všetky a všetkým. Mali sme už reštrukturalizácie, kde sa veriteľom vyplatilo sto percent a podniku stačilo, že mu to veritelia rozložili na päť rokov. Dôležité je, aby podnik išiel do reštrukturalizácie včas. Ale v kritických prípadoch zákon umožňuje dohodnúť sa s veriteľmi aj na nižšom uspokojení.
Aké sú najčastejšie obavy podnikateľov pri reštrukturalizácii ?
T. O.: Je to paradox, že firma, ktorá je dlžníkom pomaly vo všetkých registroch, sa obáva najviac toho, že reštrukturalizácia jej poškodí reputáciu a že s ňou prestanú obchodní partneri spolupracovať.
A neprestanú?
T. O.: Reštrukturalizácia je síce proces pod dohľadom súdu, ale kľúčové veci sa dejú mimo súdu. Keď súd začne konanie, spúšťame rokovania s bankami, so zamestnancami a s dodávateľmi, kde im prácne vysvetľujeme, čo to pre nich znamená a aký bude postup.
Preberáme celú komunikáciu s veriteľmi, aby sa manažment podniku mohol sústrediť na podstatné veci. Veriteľom musíte vysvetliť, že nič lepšie sa v tej chvíli urobiť nedá.
Američania si chcú manažéra z Penty nechať, roky pripravoval Mecom na predaj
Sú medzi podnikateľmi rozšírené mýty, ktoré s praxou a právnym stavom nemajú nič spoločné ?
M. G.: Veľa ľudí stále vníma reštrukturalizáciu ako podvod. Veriteľ má falošný pocit, že ho chceme pripraviť o pohľadávky.
Našou úlohou je vysvetliť, že jeho pohľadávka už fakticky neexistuje, lebo firma je jednou nohou v konkurze, a že my sme tu na to, aby sme sa s jeho pomocou pokúsili podnik zachrániť, a keď sa nám to podarí, veriteľ dostane späť minimálne polovicu svojich peňazí.
Ako reagujú veritelia, keď im oznámite reštrukturalizáciu?
T. O.: Nikto neskáče od radosti, keď mu oznámime, že jeho pohľadávka sa bude pravdepodobne krátiť. Treba si však uvedomiť, že rovnaké maslo na hlave má samotný veriteľ. Žijeme v dobe, keď sú všetky informácie o firmách online.
Veriteľovi musí byť známe, že firma dlhuje štátu, že neplatí riadne a včas, a problém sa prehlbuje a je na zamyslenie, ak takýto veriteľ dlžníkovi naďalej dodáva. Vtedy nesie rovnaký podiel zodpovednosti za uvedený stav, pretože umelo udržiaval pri živote ekonomicky umierajúcu firmu.
Spomínali sme insolvenčné normy. Je podľa vás aktuálny stav ideálny?
T. O.: Ideál je veľmi subjektívna veličina. My pracujeme s tým, čo nám zákon dal, a musíme sa tomu prispôsobiť. Zákon nám nebráni v ozdravovaní firiem. Ale v porovnaní s inými krajinami je naša úprava oveľa prísnejšia a pár vecí by som tam zmenil, keby to bolo v mojej moci.
- Ako sa v AirExplore snažia prekonať krízu
Pandémia nového koronavírusu zasiahla aj dve slovenské firmy, ktoré po celom svete prenajímali lietadlá iným dopravným a prepravným spoločnostiam. Reč je o Go2Sky a AirExplore. Kým Go2Sky musela pre pandémiu skončiť a jej návrat je v nedohľadne, AirExplore, ktorá má v rukách šesť lízovaných boeingov, stále žije, a to napriek tomu, že na začiatku pandémie s ňou ukončili zmluvy takmer všetci jej obchodní partneri. Prvé opatrenia pre zjemnenie krízy prijala spoločnosť veľmi rýchlo. Prepustila desiatky ľudí, najmä pilotov a palubný personál, znížila platy a začala vyjednávanie s lízingovými spoločnosťami. Cieľ rokovaní bol jasný. Platiť len za tie lietadlá, ktoré sú v prevádzke, a neplatiť za tie, ktoré stoja. Aktívne lietadlá dnes robia mesačné tržby do milióna eur, čo stále nestačí na pokrytie všetkých nákladov. Tie v niektorých mesiacoch atakovali aj dva milióny eur. Hoci pandémia zúrila po celom svete, AirExplore vyšli niektoré zákazky, ktoré ich dokázali udržať na trhu. Ich boeingy dnes lietajú napríklad v Iraku a Sudáne, kde si podľa šéfa firmy Martina Štulajtera veľkú hlavu z pandémie nerobili. AirExplore v minulom roku repatriovala Francúzov a dostala aj nejaké zákazky pre Európsku úniu. Vlani lietali Slováci do Číny po rúška, čo vytváralo nový trh. Nákladná doprava stále žila, v niektorých prípadoch zaznamenala dokonca rast. V lete lietala firma s turistami charterovo do Chorvátska, v januári zaviedla linku do Štokholmu s periodicitou dvakrát mesačne. „Toto nie je koniec sveta. Očakávame rast,“ hovorí pre TREND generálny riaditeľ AirExplore M. Štulajter. Firma však musí svoje straty z niečoho pokryť. Urobiť tak chce z bankových úverov, o ktorých rokuje. Už vlani pritom jej vízii a záchranným aktivitám uverila Slovenská sporiteľňa, ktorá jej umožnila odklad splátok a poskytla jej aj úver v rámci pomoci podnikateľom zasiahnutým krízou so štátnou zárukou od Eximbanky.
Čo konkrétne?
T. O.: Napríklad pri Váhostave poslanci v panike zaviedli do zákona ďalšieho správcu, ktorý by mal byť nezávislý. V praxi sa to však ukázalo ako nefunkčné. Tohto správcu musí totiž platiť dlžník, takže keby ten dohliadajúci správca išiel proti dlžníkovi, pripravil by sa tým o peniaze.
Vo výsledku tak vznikol len ďalší článok, ktorý z ekonomicky zdevastovanej firmy odčerpáva ďalšie a ďalšie peniaze a nijako ozdraveniu podniku nepomáha. Pôvodný úmysel zákonodarcov bol, predpokladám, dobrý, no v praxi to nefunguje a predovšetkým malým podnikom to úplne zobralo možnosť reštrukturalizovať sa.
Ktorý prípad ozdravenia bol doposiaľ pre vás najzaujímavejší?
M. G.: Niekde sa stretnete s unikátnou technológiou, inde nájdete špičkovo zostavený tím ľudí. To je na našej práci zaujímavé – že sa pri každom projekte stretneme s iným problémom, pre ktorý musíme vytvoriť iné riešenie.
Príjemný je navyše aj pohľad na klienta, ktorý je na začiatku procesu vyslovene zlomený, ale na konci stojí vzpriamene. Hoci vie, že má pred sebou ďalšie roky splácania dlhu, má odťaženú firmu a vie, že dlhy postupne zvládne splatiť. Preto má dôvody byť spokojný.
- Tomáš Oravec (39)
- Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe a právo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reštrukturalizáciám sa venuje už 15 rokov. Je senior partnerom HRGS.
- Miroslav Galousek (33)
- Vyštudoval Bankový inštitút v Prahe. Bol riaditeľom pobočky VÚB. Je zakladajúcim partnerom a riaditeľom HRGS. Špecializuje sa na reštrukturalizácie, finančné riadienie a kontroling.
