Kuriózny prípad dobre ilustruje, že beh je prítomný takmer vo všetkých sférach nášho života. Niekomu pomôže chytiť zlodeja, inému vyvetrať hlavu a ďalšiemu zapísať sa do histórie.
Viac správnych rozhodnutí
Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Štefan Máj hovorí o orientačnom behu ako o kombinácii šachu a behania. „Potrebujete vybalansovať fyzickú námahu s mentálnym nastavením,“ vysvetľuje. „Musíte vedieť odhadnúť, kde je prah fyzickej námahy, pri ktorom ste ešte schopní rozmýšľať,“ varuje.
V orientačnom behu neplatí, že správne je len jedno riešenie. „Dôležité je, aby si človek vybral optimálny postup medzi jednotlivými kontrolnými stanovišťami. Nie je dôležité, či je zvolená trasa najkratšia, ale musí byť optimálna. Musíte sa vedieť v krátkom čase rozhodnúť, ktorý postup je výhodnejší.“ Každý pretekár pritom považuje za optimálny iný postup a inak číta mapu.
Potreba rýchlo vyhodnotniť situáciu sa dá podľa Š. Mája aplikovať aj v manažmente. Platí najmä pravidlo, že pokiaľ sa už rozhodnete, treba zvolený postup dodržať. „Ak po určitom úseku zistíte, že to asi nie je najlepšie riešenie, netreba zmätkovať a hľadať iné riešenia, lebo to sa spravidla skončí zle. Aj v biznise je potrebné prijať rozhodnutie a držať sa ho.“ No sú ľudia, ktorí to robia presne naopak. Analyzujú rozhodnutie namiesto toho, aby sa sústredili na jeho realizáciu.“
Preteky pre kolegov
Hoci je Štefan Máj zanieteným športovcom, kolónka záľuby rozhodne nie je prvá, na ktorú sa pozerá v životopise nových kolegov. No priznáva pozitívny vplyv športu na pracovné návyky. „Mňa šport naučil veľa: vytrvalosti, cieľavedomosti a pokore. Musíte si uvedomiť, že vždy nevyhráte, a musíte sa s tým vedieť vyrovnať. A na základe toho prijať riešenia.“
Svojich kolegov z predstavenstva prekvapil nedávno takzvaným orientačným šprintom počas manažérskeho stretnutia v Kremnici: „Postavil som trať, mali sme veľmi presnú špeciálnu mapu pre orientačný beh, čipy na elektronické meranie času a urobili sme si veľké preteky.“
Ako usporiadateľ má však na svojom konte aj väčšie podujatia. Veď svojho času pôsobil ako predseda Slovenského zväzu orientačných športov. Organizačne pripravoval napríklad preteky Svetového pohára vo Vysokých Tatrách neďaleko Studenovodských vodopádov.
„Bol to nádherný terén a dovtedy vedúci pretekár Svetového pohára sa tam stratil. Ten, čo zvíťazil, následne vyhral celý seriál.“ Aj keď je zablúdenie lídra kurióznou situáciou, Š. Májovi nebolo všetko jedno. „Niekedy sa stane, že je zle postavená kontrola, a potom sa zrušia celé preteky. A stáva sa aj to, že turisti ukradnú kontrolné stanovište. Tak som sa ho spýtal, čo sa stalo, a on povedal, že mapa a trať boli pripravené perfektne, ale mapu nedočítal a nemalo význam, aby pokračoval.“
Naštartovalo ho posledné miesto
Hoci je dnes Š. Máj stále veľmi aktívnym športovcom, na svojom konte má aj veľmi nepopulárne posledné miesto. Ako piatak na základnej škole behal so svojimi spolužiakmi 12-minútovku a skončil posledný. A to bol zlom, ktorý ho prinútil aktívne športovať. Začínal rýchlou chôdzou, ktorou chodil 2,5 kilometra pešo do školy.
S aktívnym športom prišiel do kontaktu na Strednej ekonomickej škole v Lučenci, kde ho oslovil profesor, ktorý sa venoval orientačnému behu. Postupne prišli prvé súťaže, najskôr okresné, neskôr aj celoštátne. Počas vysokej školy obliekal reprezentačný dres a ročne nabehal aj 5 600 kilometrov. „Dostal som sa do fázy, keď som to veľmi silil. Chodil som na súťaže a chcel som vyhrávať. Bol som súťaživý typ.“
Trénovať orientačný beh neznamená len behať po lese. „Ja som venoval veľa času zlepšovaniu kondície a popritom som po večeroch študoval mapy. Bral som si staré mapy a vytyčoval som si iné úseky, tie som sa snažil zapamätať a prekresliť ich na čistý papier.“ V orientačnom športe je podľa Š. Mája dôležité pozerať sa čo najmenej do mapy „Aby ste si vedeli rýchlo prečítať, čo je dôležité na úseku, a potom sa už len sústredili na beh.“
76 tasr jozef durník_EUR1 Zdroj: TASR/Jozef Ďurník
S prvou prácou však prichádzajú ďalšie povinnosti: „Keď som začal pracovať, tak som sa už behaniu venoval menej, lebo tá práca bola rovnako zaujímavá.“ Stále však trénoval dvojfázovo. Prvý tréning mal ráno ešte pred prácou. Aktívne športuje doteraz, no na odporúčanie lekára ho aktuálne viac ako pri behaní vidieť na bicykli. Orientačnú cyklistiku si športujúci finančník ešte nevyskúšal, no orientačné lyžovanie už áno.
Na orientačný beh zlákal aj svoju manželku. „Podarilo sa mi ju presvedčiť, že je to krajšie, ako behať po ovále.“
Študovanie mapy, orientácia v teréne a dobrá kondícia – hoci tieto faktory naznačujú opak, orientačný beh môže byť športom pre každú vekovú kategóriu. Š. Máj spomína aj 95-ročných účastníkov veteránskych súťaží, na ktorých však čaká prispôsobená 1,5-kilometrová trať.
Behom k iným športom
Behanie, respektíve atletika, je dobrým základom aj pre ďalšie fyzické aktivity. „Kto robí atletiku, oveľa ľahšie prejde aj na iné športy, lebo je dobre pripravený,“ vysvetľuje šéftréner behov v Národnom športovom centre Marcel Lopuchovský: „Všade je základ kondícia.“ Na základe testovania vedia už v desiatich, dvanástich rokoch odhadnúť, akú perspektívu má mladý športovec. „Keď 10-ročný skočí do diaľky 230 centimetrov, znamená to, že má dobrý pomer rýchlych vlákien a bude z neho šprintér, ale aj dobrý volejbalista či basketbalista.“
Nie každý mladý športovec však uvažuje o kariére profesionálneho športovca. „Sú rodičia, ktorí si prostredníctvom detí chcú splniť ciele, ktoré sami ako športovci nestihli. To nie je dobré,“ varuje a upozorňuje, že sa to rodičom môže vrátiť. Práci s mládežou sa venuje v rámci bratislavského klubu Šport hrou.
Oceňuje najmä prístup tých rodičov, ktorí si uvedomujú, že pohyb je dôležitý: „Aj keď vidia, že vrcholový športovec z dieťaťa nebude, doprajú mu všeobecnú prípravu, aby bolo zdravdie a ambicióznejšie.“ M. Lopuchovský pripomína aj opačné situácie, keď sú rodičia presvedčení, že dali dieťaťu všetko, ale podpíšu mu ospravedlnenku na telesnú výchovu. Pritom zanedbaný pohyb v mladom veku môže mať veľmi vážne dôsledky aj pre neskoršie zdravie.
Slovenský kokos na snehu
Samotný M. Lopuchovský je zaujímavým príkladom toho, kam otvára dvere kvalitná atletická príprava. V lete 2000 štartoval na olympiáde v Sydney a v roku 2010 si obliekol reprezentačný dres na zimnej olympiáde vo Vancouveri ako člen družstva štvorbobov. Kto videl film Kokosy na snehu o reprezentačnom družstve jamajských bobistov, vie, že šprintéri sú pre svoju rýchlosť a výbušnosť vynikajúci na ľadovej dráhe.
„Štyristovka bolí,“ porovnáva s odstupom času obe olympiády M. Lopuchovský a naznačuje, že z hľadiska fyzickej prípravy boli letné hry náročnejšie. Vo svojej kariére sa venoval náročným disciplínam 400 metrov aj 400 metrov s prekážkami. Pri boboch ho prekvapila mimoriadna zima: „Pre našinca je nepochopiteľné, že sa bobuje pri teplote mínus 30 stupňov. My vtedy ani nevyjdeme von a oni musia podávať vrcholný výkon.“
192 metrov k sláve
Beh bol základnou disciplínou už na antických olympiádach. Pôvodne trvali hry len jeden deň a súťažilo sa v behu na jeden „stadion“ – čo bolo presne 192,27 metra. Neskôr pribudli aj ďalšie disciplíny: dlhšie trate, hod diskom a oštepom. Jednotlivé grécke mestá oslavovali svojich olympijských víťazov rovnako ako úspešných vojvodcov.
Behať zakázané
Asi jedinou športovou disciplínou, kde je behanie zakázané pod hrozbou diskvalifikácie, je chôdza. Na pretekárov dozerajú rozhodcovia. Tí sledujú, či je minimálne jedna noha vždy na zemi a jedna z nôh, o ktorú sa pretekár opiera, nesmie byť pokrčená v kolene. Tretia výstraha znamená diskvalifikáciu.
Z pohľadu Slovákov je chôdza najúspešnejšia atletická disciplína. V Soule 1988 získal Jozef Pribilinec zlatú olympijskú medailu na 20-kilometrovej trati a toto leto zopakoval obrovský úspech ziskom titulu majstra sveta na 50 kilometrov Matej Tóth.
Športujúci Slováci
Samotní Slováci sú podľa TNS aktívni. Podľa prieskumu TNS Slovakia sa aspoň raz týždenne venuje športu 37 percent ľudí. Najčastejšie sa je to cyklistika, posilňovanie a fitnes a beh.
Zdroj: archív Štefana Mája
Veľmi veľa topánok
Atletickí desaťbojári sa môžu v počte topánok smelo porovnávať so svetovými modelkami. Len v samotnej súťaži ich môžu vystriedať až 10 párov. Špeciálna atletická obuv je pre každú disciplínu iná. V prípade najkratšieho šprintu na 100 metrov sú klince iba vpredu a topánka je prakticky bez päty, keďže celú trať beží pretekár iba po špičkách.
Počas štyristometrového behu si už občas pomáha dopadom na celé chodidlo. Ešte intenzívnejšie potrebuje tlmiť náraz pri stredných tratiach. Rovnako sú tretry prispôsobené rozdielu v odraze pri skoku do výšky, diaľky a o žrdi. Podobné je to aj prípade oštepu, ktorý sa hádže s rozbehom na tartane, a vo vrhu guľou, kde sa atlét roztáča v betónovom kruhu. Nie každý desaťbojár však automaticky používa až 10 párov. Napríklad bývalý svetový rekordér z Česka Tomáš Šebrle mal spoločné tretry pre 100-metrový šprint a 110 metrov cez prekážky.
Zdroj: SITA/Ján Slovák
