Beáta Vlnková: Ráno si na Železnej studienke zorganizujem celý deň

Môj deň sa začína vždy rovnako. Vstanem, obujem tenisky, sadnem do auta a idem si skoro ráno zabehať na Železnú studienku. Mám tam svoju trasu, každé ráno bežím šesť kilometrov. A keď niekam cestujem, tenisky sú to prvé, čo si dávam do kufra.

Keď beháte, spoznáte novú destináciu oveľa rýchlejšie. Človek sa musí udržiavať v kondícii a pre mňa je to aj výborný štart do nového dňa. Premyslím a zorganizujem si v hlave všetko, čo v ten deň treba urobiť. Každý môj pracovný deň je pritom iný. Raz organizujem a vybavujem veci pre asociáciu, organizujem somelierske kurzy, školu vína, degustácie a súťaže. Alebo sedím za volantom, keď máme kurzy v hotelových školách.

Na ceste po Francúzsku v oblasti Champagne Zdroj: Archív Beáty Vlnkovej

Mojou vášňou vždy bolo a je jednoznačne cestovanie a spoznávanie nových destinácií, ľudí, vôní a chutí. Je to najlepší druh relaxu a som vďačná, že mám prácu, ktorá je s cestovaním spojená. Som fanúšikom recenzií hotelov a reštaurácií na cestovateľských portáloch a môj syn sa ma s nevinným úsmevom vždy pýta, koľko bodov som dala. Keď som dva týždne vkuse v Bratislave, začínam byť nesvoja...

Čarovným slovíčkom vždy bolo pre mňa a doteraz je výraz itinerár. To znamená vymyslieť a zorganizovať niekde nejakú cestu, to ma veľmi baví doteraz. Keď cestujete, musíte niekde spať a jesť a kontakt s hotelmi a reštauráciami pre mňa predznamenal moje ďalšie pôsobenie.

Pred rokmi som začala pracovať ako food and beverage manager v bratislavskom Hoteli Devín a tam mala vtedy sídlo aj Asociácia somelierov Slovenskej republiky. Víno a somelierska profesia sa stali mojou ďalšou vášňou. Vďaka tejto práci často cestujem do zahraničia a bola by som veľmi rada, keby niektoré veci aj u nás fungovali ako tam. Napríklad sa mi páči, akú vážnosť má v reštauráciách profesia someliera. V Londýne, kde máme ako prvá zo somelierskych asociácií zahraničnú pobočku, ho má každá reštaurácia, tie dobré majú aj troch.

Tiež sa mi veľmi páči, že v každej reštaurácii si môžete dať kvalitné rozlievané vína za dobré ceny. V tom máme na Slovensku naozaj veľké rezervy a práve tomu pomôže dobrý somelier. Mojím obľúbeným citátom je ten od Giusseppe Vaccariniho, prezidenta talianskych profesionálnych somelierov: Somelier zmení akúkoľvek príležitosť pri stole na nezabudnuteľný zážitok.

Precestovala som za vínom pracovne aj súkromne takmer všetky kontinenty, ale keď sa ma niekto spýta, kde sa mi najviac páčilo, vždy s nadšením a vášňou opíšem to, kde som bola naposledy. Teraz je to napríklad stredné Portugalsko – vinárska oblasť Bairrada. Určite je to vždy spojené s ľuďmi, ktorých tam stretnete, a dobrým jedlom a vínom, ktoré tam ochutnáte.

Každá cesta vo vás niečo zanechá. Navštívila som tam veľmi zaujímavú vinárku Filipu Pato s belgickým manželom Williamom Woutersom, ktorý je prezident belgickej asociácie somelierov. Robí prírodné vína, ako ona hovorí, vína bez mejkapu a z miestnych autochtónnych odrôd. Na návštevu si treba rezervovať celý deň. Najprv prechádzka po roztrúsených vinohradoch, potom pivnica a nakoniec „chef de table“, keď William nezaprie svoju minulosť a vlastnoručne vám niečo navarí.

Okrem vinárskych destinácií mám veľmi rada belgické Bruggy, žije tam moja dcéra, takže tam chodím často. Vždy sú to aj kulinárske pobyty, vo Flámsku je totiž najvyššia koncentrácia „michelinovských“ reštaurácií na svete. Ale aj tak máme najradšej malú rodinnú reštauráciu De Verloren Hoek. Dávame si tam belgické národné jedlo – hranolčeky a steak či burger. Naším heslo je, ak je jedlo regionálne a s radosťou naservírované, môže vám to priniesť len potešenie.