Keď v decembri uskutočnila Európska centrálna banka (ECB) prvé kolo dlhodobej refinančnej operácie a do bánk tak poslala na tri roky takmer 500 miliárd eur, posťažoval sa jej šéf Mario Draghi na vlažné prijatie tohto kroku. „Mnohí očakávali rozšírenie nákupu štátnych dlhopisov, slávnu »bazuku«. Možno som ten tender mal avizovať ako Tučná Berta, to by počúvali hneď všetci,“ rozprával neskôr denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). Bazuka a Tučná Berta sú označenia zbraní využívaných v druhej, resp. prvej svetovej vojne.
Pancierová päsť bazuka sa v modernom slovníku bojovníkov proti eurokríze udomácnila ako synonymum pre čo najráznejšie riešenie situácie – prostredníctvom aktívnej účasti ECB na nákupe dlhopisov, ale tiež výrazným zvýšením kapacity chystaného trvalého záchranného fondu (známeho ako euroval) zo súčasných 500 miliárd eur.
Tučná Berta, pred takmer storočím označenie ťažkého dela, mala tentoraz aj španielsky efekt. Po decembrovej akcii ECB sa výrazne zvýšil nákupný apetít španielskych bánk po štátnych dlhopisoch. Ako píše FAZ, ide o variáciu na pojem „Sarkyho obchod“, ktorý sa v obchodníckom žargóne objavil len vlani v decembri. Vtedy si francúzsky prezident Nicolas Sarkozy rozšírenie dlhodobých refinančných aktivít ECB s jemu vlastnou ľahkosťou interpretoval ako skutočnosť, že „každý štát môže teraz ísť k svojim bankám, aby mu dali k dispozícii likviditu“.
