Banky vyššie dôchodky nezaplatia. Musíme si na ne požičať

V skutočnosti banky vyššie dôchodky nezaplatia. Peniaze, ktoré musia uhrádzať vo forme odvodu, sa na to použiť nemôžu. Suma takmer 1,066 miliardy eur, ktorá je uložená na osobitnom účte, predstavuje poistku pre prípad, že by sa niektorá z bánk dostala do problémov alebo by bolo treba doplniť prostriedky do Fondu ochrany vkladov.

Napriek tomu zachovanie odvodu pomôže vláde v tom, že môže dávať štedré sociálne balíčky, ako je napríklad zvýšenie minimálneho dôchodku. Bankový odvod totiž umožňuje vláde čarovať s deficitom.

Hra s číslami

Predstavte si, že váš čistý príjem je tisíc eur. Na osobný dôchodkový účet v druhom pilieri vám príde ďalších 50 eur. Koľko môžete minúť, aby ste sa v danom mesiaci nedostali do mínusu? Logicky vychádza, že minúť môžete tisícku, keďže k peniazom v druhom pilieri prístup nemáte. Ak miniete 1 050 eur, môžete sa síce tváriť, že váš príjem je rovnaký ako výdavok, no 50 eur si musíte zobrať z úspor alebo si ich požičať.

Rovnaký princíp vláda využíva pri bankovom odvode. Aj keď ten nesmeruje do štátneho rozpočtu, je súčasťou verejných financií. A práve deficit verejných financií je dôležitý. Ten sleduje Európska únia a o ňom hovorili politici, keď sľubovali vyrovnaný rozpočet.

Keďže verejné financie majú z bankového odvodu príjem, vláde sa otvára možnosť vynaložiť rovnakú sumu na vlastné projekty. Vlani napríklad banky zaplatili 134 miliónov eur. Napriek tomu, že vláda tieto peniaze použiť nemôže, výdavok 134 miliónov eur v štátnom rozpočte mať môže, a to bez toho, aby to ovplyvnilo deficit. No keďže vláda na peniaze od bánk siahnuť nesmie, musí si týchto 134 miliónov požičať. Zvýši sa tak dlh,