Banky sa stávajú Mordorom pre investorov

Kdesi medzi Vianocami a Novým rokom sa bankovým akciám otočili chrbtom a ich ceny začali padať. Nie je to len taký obyčajný výkyv. Bankové akcie padajú na oboch stranách Atlantiku. V Spojených štátoch sa prepadli o pätinu, v Európe o 30 percent a v Japonsku dokonca o 35 percent. Neprajnosť investorov sa prejavila aj na dlhopisovom trhu, kde stúpli náklady poistenia bankového dlhu. Vo vzduchu sa začali šíriť otázky, či sa nezačala ďalšia kríza.

Aj keď nie je jasné, čo bolo spúšťačom voľného bankového pádu, dôvodov, prečo sa investorom bankové akcie znepáčili, je dosť, a tak sa im nemožno čudovať. Paradoxne hlavné sú tie, za ktorými stoja centrálne banky a regulátori, ktorí chcú finančný trh chrániť.

Najväčším strašiakom sa stali nízke úrokové sadzby, ktoré bankám znemožňujú dosahovať poriadne zisky a odmeniť aj svojich investorov v podobe dividend. Investičným chúťkam nepridáva ani pravidlo „bail-in“, ktoré v Európskej únii vtiahne do riešenia prípadných problémov bánk aj investorov či v niektorých prípadoch i vkladateľov.

Pochmúrne v bankách

Aj keď sú obavy investorov o budúcnosť bánk (a dividend) na mieste už dlhšie, v tomto roku sa prehĺbili. Do záporných úrokových sadzieb sa prekvapivo rozhodla ísť japonská centrálna banka, čoraz hlbšie do červeného teritória sa ponorila aj švédska centrálna banka. Od tej európskej, ktorá udáva tón sadzbám v eurozóne, sa očakáva, že sa už na marcovom stretnutí môže rozhodnúť posunúť sadzbami ešte hlbšie.

Neistota je dokonca aj v Spojených štátoch, kde síce americký Fed vlani nasmeroval kormidlo k vyšším sadzbám, no pri špekuláciách o možnej recesii v krajine nie je vylúčené, že ho zvrtne opäť nadol. Podľa analytikov JP Morgan v Spojených štátoch môžu klesnúť až do mínus 1,3 percenta, vo Veľkej Británii budú ešte do záporných 2,5 percenta a v eurozóne sa môžu zastaviť až pri mínus 4,5 percenta.

Bankám pritom prostredie s nízkymi sadzbami už teraz nahlodalo biznis modely. Dlhodobo majú nízke marže na úveroch, ktoré sú lacné, príležitosť zarobiť nemajú ani na finančných trhoch. Masy peňazí, ktoré na trhy valia centrálne banky, viac-menej donútili banky vo veľkom investovať do dlhopisových trhov, najmä do štátnych bondov. To sa môže stať bankovou slabinou. Úverový trh, ktorý sa mal rozhýbať lacnými peniazmi a ktorý mal pomôcť štartovať ekonomický rast, sa pohol len mierne.

Mnoho firiem úvery nechce a tie, ktoré chcú, nemusia prejsť sitom opatrných finančníkov. Tých k veľkej obozretnosti tlačí prísny dohľad na oboch stranách Atlantiku a kapitálové pravidlá, ktoré požadujú ku každému významnejšiemu riziku dotvoriť aj slušnú porciu rezerv. Oproti stavu pred finančnou krízou musia banky držať oveľa vyšší podiel vlastného kapitálu. Len európske banky držia podľa analytikov o 700 miliónov eur viac než pred