Banky ponúkajú úvery za úroky, ktoré sú vzdialené od reality

Na slovenskom finančnom trhu sa spotrebné úvery od začiatku roka predávajú za dvojciferné sadzby. Podľa posledných dostupných údajov metodiky Národnej banky Slovenska bol priemerný ročný úrok v júli 2023 na úrovni 10,32 percenta. Ešte v decembri minulého roka mal hodnotu 9,33 percenta.

Spomínané údaje uvádza NBS za úvery s fixáciou úrokovej sadzby od jedného do piatich rokov. O niečo nižšie číslo, 9,33 percenta za júl 2023, uvádza Európska centrálna banka ako priemer za všetky spotrebné úvery, teda aj s kratšou a dlhšou lehotou splatnosti (fixácie úrokovej sadzby).

Na uvedenom zdražovaní nie je nič prekvapivé. Európska centrálna banka v snahe zastaviť vysokú infláciu zvyšuje sadzby a banky ju nasledujú. Zarážajúca je iná skutočnosť. Priemerná úroková sadzba je výrazne vyššia ako marketingové ponuky bánk. V rámci prebiehajúcich reklamných kampaní až šesť finančných domov ponúka pôžičky za sadz-by pohybujúce sa okolo úrovne šiestich percent. Prečo má potom priemerný Slovák pri podpise zmluvy sadzbu nad desiatimi percentami? Môže za to viacero dôvodov.

Nízke úroky nie sú pre každého

V niektorých bankách sa treba kvalifikovať na najlepšie sadzby. Slabšie zarábajúci ľudia preto dostanú požadovanú sumu len pri akceptácii vyššieho úroku. V realite namiesto očakávaných šiestich percent zaplatia až desať. Rozdiel štyroch percentuálnych bodov neznamená drastické zvýšenie splátky. Spotrebné úvery sa splácajú oveľa kratšie ako hypotéky.

Preto aj výrazne vyšší úrok zdvihne mesačnú splátku len o pár eur. Klient si od banky požičia napríklad sedemtisíc eur na päť rokov. Pri šesťpercentnom ročnom úroku je mesačná splátka 135 eur a pri desaťpercentnom 149 eur. Rozdiel štrnásť eur nie je pre mnohých záujemcov dostatočný dôvod na odmietnutie pôžičky.

Spotrebné úvery majú dlhodobo aj ďalší problém. Banky pri nich na rozdiel od hypoték neponúkajú za získanie nových klientov zaujímavé provízie. Finanční sprostredkovatelia preto nie sú veľmi motivovaní hľadať ľuďom najlepšie ponuky. Samotní klienti bánk zasa často vezmú prvú možnosť a nehľadajú najvýhodnejšiu pôžičku.

Výsledkom je zbytočne drahé požičanie peňazí. Finančné domy zároveň v rámci prebiehajúcich jesenných akcií majú dosť zaujímavé ponuky. Napríklad Raiffeisen banka aktuálne predáva bezúročnú pôžičku v maximálnej výške tisíc eur, čím sa snaží prilákať nových klientov.

Tatra banka zasa dokáže znížiť ponúknutú ročnú sadzbu „bezúčelového“ úveru na 5,99 percenta. Na získanie tejto výhody je však potrebné minúť požičané peniaze na kúpu udržateľných produktov. „Napríklad elektromobilu, e-motocykla, bicykla, energeticky úsporných okien či zariadení vyrábajúcich teplo a elektrinu z obnoviteľných zdrojov – fotovoltických zariadení, solárnych panelov a podobne,“ priblížila hovorkyňa banky Simona Miklošovičová.

Klient musí dokladovať spôsob použitia peňazí banke a tá mu potom zníži úrokovú sadzbu. Zníženie sadz-by môže priniesť aj obnova domu. V tomto prípade je podmienkou poskytnutia lacného úveru schválená dotácia v rámci plánu obnovy.

Náklady na úver aj kartu

Finančné domy sa snažia zarobiť na predaji úverov. Mnohí klienti pre nízku finančnú gramotnosť nie vždy vedia správne vyhodnotiť konkrétne ponuky. V mnohých prípadoch nie je optimálna ani komunikácia bánk. Reklamy lákajúce ľudí na úvery s nízkym úrokom sú typický príklad. Lenže v realite nie vždy platí pravidlo, že čím je nižšia sadzba, tým je pôžička lacnejšia. Dôvodom je účtovanie rôznych poplatkov.

Napríklad za poskytnutie úveru, vedenie účtu či vydanie potvrdení. Po započítaní všetkých výdavkov môže byť nakoniec úver s nižším úrokom drahší ako ten s vyššou sadzbou. Na férové porovnanie výhodnosti slúži ukazovateľ známy ako ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorý okrem úroku zohľadňuje všetky náklady súvisiace so získaním požadovanej sumy. V slovenských televíziách však neuvidíte reklamu propagujúcu najnižšiu RPMN.

Neveľmi zrozumiteľná komunikácia s klientmi nie je slovenská špecialita, rôzne problémy v tejto oblasti sa vyskytujú naprieč celou Európskou úniou. Aspoň sčasti sa ich snaží riešiť smernica o spotrebných úveroch schválená v Európskom parlamente. Na jej základe budú musieť banky jasne komunikovať všetky náklady súvisiace so získaním úveru.