Banková únia nie je všeliek

Nadnárodný dohľad by mal byť akýmsi núteným správcom v krajinách, kde došlo k zlyhaniam. Tam, kde sú sektory zdravé a majú perspektívu rastu, nie je potrebné, aby bola jednotná banková únia, hovorí šéf dohľadu Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček. S upozornením, že hoci Slovensko napriek tomu ako člena eurozóny pravdepodobne neminie, mala by zohľadňovať stabilitu národných trhov, nielen záujmy veľkých finančných skupín.

Čo bude pre nás znamenať banková únia?

Detaily ešte nepoznáme, avšak v nich sa často skrýva riziko. Ani dobré nápady nemusia dopadnúť vždy dobre, ak sa nedotiahnu do konca. Dôležité bude, ako sa rozdelia kompetencie medzi národnou a medzinárodnou úrovňou. Či sa uprednostnia záujmy národných bankových sektorov alebo bankových skupín. Nesmie byť opomenutá finančná stabilita na národnej úrovni.

Je nadnárodný dohľad dôvod na obavy?

Je pozitívne, že hľadáme finančnú stabilitu pre celú eurozónu, lebo sme malá ekonomika a veľmi na nás vplýva zhoršenie externého prostredia. Na druhej strane sa domnievame, že vytvorenie jednotného bankového dohľadu nie je všeliekom na súčasné problémy. Bezprostredným dôvodom návrhov je zlyhanie dohľadov tam, kde došlo k zásadným kolapsom.

Tunajšie banky ako celok sú v poriadku...

Preto vnímame ako riziko to, ak sa nebude diferencovať podľa stavu jednotlivých finančných sektorov. Nadnárodný dohľad by mal byť akýmsi „núteným správcom“ v krajinách, kde došlo k zlyhaniam. K prasknutiu realitnej bubliny či masívnemu nesplácaniu úverov. Tam, kde sú sektory zdravé a majú perspektívu rastu – tak ako u nás –, nie je potrebné mať bankovú úniu. Ak je systém funkčný, načo ho meniť? V tom je skrytý náš postoj.

Prečo sa pre zlyhania pár dohľadov robí zmena, ktorá ovplyvní aj zdravé trhy?

Popri menovej únii treba budovať aj silnejšiu fiškálnu úniu. A banková únia je jeden z komponentov. V krajinách, ktoré majú euro – a my ho máme –, je potrebné pozerať sa na to z tohto pohľadu.