Banková daň, ktorú pripravuje Európska únia pre finančné domy, by mohla skončiť v gréckych prázdnych vreckách. Podľa nemeckého denníka Die Welt by sa vlády krajín eurozóny mali touto myšlienkou zaoberať na krízovom samite v Bruseli, ktorý sa má uskutočniť tento týždeň. Na ňom majú hovoriť o druhom balíku pomoci ranenému Grécku. Banková daň by mala byť spolu s výkupom dlhopisov jeho súčasťou. Nemecký denník priniesol informáciu bez menovania zdroja. Neskôr agentúra Reuters citovala francúzskeho ministra pre európske záležitosti Jeana Leonettiho, ktorý to potvrdil. „Je to jedno z riešení, ktoré skúmame. Bolo by výhodou, keby banky neintervenovali priamo, a tak by to nemuselo spustiť default,“ povedal. S upozornením, že je to zatiaľ iba myšlienka hodná preštudovania.
Podľa nemeckého denníka by bankový poplatok nemal platiť len pre banky, ktoré majú s Gréckom obchodné vzťahy, ale pre všetky krajiny únie. Investori by okrem toho podľa Die Welt mali byť v Bruseli požiadaní, aby predali dlhopisy späť gréckej vláde a akceptovali pritom stratu 40 percent v závislosti od maturity. Vychádzali pritom z kalkulácie nemeckého ministerstva financií, ktoré odhaduje okresanie dlhu o 20 miliárd eur pri spätnom predaji.
Nemecký návrh zapojiť investorov do riešia gréckeho dlhu sa pritom únijným najvyšším stále javí ako riskantné riešenie. „Snaha o zapojenie súkromných veriteľov do záchrany krajiny by mohla viesť k nečakane vyšším nákladom, ktoré by museli uhradiť daňoví poplatníci a vlády jednotlivých krajín,“ povedal podľa ČTK člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Lorenzo Bini Smaghi v rozhovore pre časopis Foreign Affairs. Pripomenul, že väčšinu dlhu drží úzka skupina gréckych bánk. „Tieto banky by odpisy dlhov určite nedokázali zvládnuť a skolabovali by. Nakoniec by únia musela zachraňovať aj tieto banky, aj grécku ekonomiku,“ povedal. Značnú časť dlhu držia hlavne francúzske a nemecké banky.
