Ale hoci banky vďačia retailovej klientele za štedré príspevky k zisku, celkovo sa im podarilo viac-menej len zopakovať hospodárenie z predchádzajúceho roka. Darmo na novom biznise tvrdo pracovali, nízke úrokové sadzby im postupne „prežierali“ čoraz väčšiu časť portfólia. Peňažným ústavom klesla výnosovosť úverov, čistý zisk poznačili aj vyššie náklady na kreditné riziko. Aj keď banky zostali kapitálovo silné, kapitálová primeranosť bankového sektora (bez pobočiek) sa prvý raz po rokoch rastu stabilizovala. Akcionári si totiž vlani vyplatili na dividendách väčšiu porciu než obvykle.
Zdroj: Ceny zhotovil Mgr. Art. Oliver Leššo
Stálica
V hodnotení najúspešnejšej Banky roka obhájia titul i tento rok najväčšia banka pod Tatrami Slovenská sporiteľňa. Pred svojimi sokmi na bankovom poli mala úctyhodný náskok, ale v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom bol o čosi menší. Nebolo to tým, že by sa jej znížilo hodnotiace skóre. To len druhý najlepší bankový dom dal o sebe znať oveľa silnejšie než pred rokom. Dvojkou, ktorá musela pútať pozornosť konkurenta i na špici, bola Tatra banka. Zaujala svojím rastom nielen v úverovaní, ale aj pri získavaní zdrojov. Tretiu priečku si nenechala uchmatnúť i v minulom roku oceňovaná VÚB banka.
Týždenník TREND, podobne ako v predchádzajúcich ročníkoch, považoval za určujúce zmeny podielov na trhu, a to pri získavaní zdrojov, ako aj pri úverovaní. Tieto indikátory dopĺňali ukazovatele efektívnosti a ziskovosti. Rovnako ako po iné roky bola dôležitým ukazovateľom kapitálová primeranosť banky, ktorá hovorí o jej vybavenosti vlastnými zdrojmi vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam. Pripravenosť na zhoršenie úverového portfólia ukazuje Coverage NPL ratio, pomer opravných položiek k hrubým zlyhaným úverom.
Do hodnotenia Banka roka sa kvalifikovali iba peňažné ústavy, ktoré mali v sledovanom období zisk a podnikajú na Slovensku dlhšie ako tri roky. Dôležité je aj vnímanie ratingovými agentúrami. Banka alebo ich matka musí mať pre toto ocenenie investičný rating od niektorej renomovanej ratingovej agentúry.
Nepokorená
Už štvrtý rok za sebou sa žiadnej banke na Slovensku nepodarilo pokoriť Slovenskú sporiteľňu a vziať jej titul Banky roka. Opäť ho získala presvedčivo. Takmer vo všetkých hodnotiacich kritériách dosiahla najviac bodov alebo bola druhou najlepšou. Najväčší cveng mala sporiteľňa v minulom roku na úverovom trhu, kde sa jej podarilo zvýšiť trhový podiel o rovný percentuálny bod. Je to veľa, najmä ak zo svojho koláča pustilo len málo bánk, ostatné si svoj trhový výsek viac-menej udržiavali. Ak ešte pred dvoma rokmi bola najväčším úverovým domom VÚB banka, v roku 2013 jej túto pozíciu prebrala sporiteľňa a vlani si meno najväčšej úverujúcej banky poriadne posilnila. Top bankou bola tentoraz aj pri získavaní zdrojov. TREND ako obvykle posudzoval nielen vklady klientov v banke upravené o vklady ARDAL-u a Štátnej pokladnice, ale zahrnul aj podielové fondy, ak sú súčasťou skupiny.
Sporiteľňa aj v minulom roku dosiahla vysoký zisk, ktorý jej napriek veľkej porcii kapitálu, ktorý musí držať, zabezpečil najvyššiu návratnosť kapitálu medzi bankami. Medziročne však bola nižšia. Tejto banke klesla aj kapitálová primeranosť, akcionári si vyplácali väčšiu porciu dividend. Beztak však bola kapitálová vybavenosť banky najvyššia v sektore. Slovenská sporiteľňa bodovala medzi hodnotenými bankami aj efektívnosťou. Pomer prevádzkových nákladov k výnosom dokázala ešte viacej stlačiť, hoci ostatní konkurenti nedosiahli ani k jej predvlaňajším číslam. Niektoré peňažné ústavy, ktoré sa do hodnotenia o titul Banky roka nekvalifikovali, však dosahujú aj lepšiu nákladovosť.
Jediným kritériom, v ktorom boli oproti sporiteľni lepšie až dve banky, bolo pokrytie hrubých zlyhaných úverov opravnými položkami, takzvané coverage ratio. Pre väčší prísun zlyhaných úverov spôsobený zmenou metodiky ich vykazovania coverage ratio v banke výrazne kleslo.
Návrat
Po štyroch rokoch sa do prvej trojice, a to hneď na druhé miesto v hodnotení najlepšej Banky roka, dostala Tatra banka. Zabodovala najmä rastom na úverovom poli, ako aj pri získavaní vkladov. Aj keď v jej prípade ide skôr o oživenie po rokoch poklesu, a to na oboch frontoch, predsa len v porovnaní s konkurenciou urobila v rámci trhového rozloženia druhý najvyšší skok.
Tatra banka má iný biznis model ako napríklad Slovenská sporiteľňa. Viac než z polovice je orientovaná na podnikovú klientelu, ktorá po kríze dlhšie neprejavovala záujem o nové financovanie a na jej vzplanutie bol treba dlhší čas. Vlani sa o jej rast postarali najviac podniky, v ich úverovaní bola Tatra banka na trhu jednotkou. Na sile naberala aj v retaili.
Body v hodnotení si pripisovala aj ziskovosťou. Návratnosť kapitálu sa v Tatra banke dostala do dvojciferných čísiel a bola druhá najvyššia na trhu. Finančná inštitúcia súčasne okresávala náklady a prevádzkovú efektivitu meranú pomerom prevádzkových nákladov a výnosov stlačila pod 50 percent. Ukázala jedno z najvýraznejších zlepšení efektivity medzi bankami, hoci najväčší hráči sa hrdia lepšími výsledkami. Hodnoteniu banky pomohlo aj zlepšenie pokrytia zlyhaných úverov opravnými položkami.
Výročná cena TRENDU za mimoriadne podnikateľské výsledky
(TREND Annual Award for Outstanding Business Results)
S medailou
Kým vlani sa VÚB banka delila o priečky pri ocenení výsledkov podnikateľského snaženia medzi peňažnými ústavmi s Prvou stavebnou sporiteľňou, za vlaňajšok jej patrí celé kreslo s nápisom tri.
Banka štandardne získava najviac bodov svojím prístupom k ošetreniu úverového portfólia, keď v ukazovateli coverage ratio výrazne prekračuje nastavenie konkurentov. V minulom roku jej pomohlo aj oživenie úverovania. Silný odraz ukázala v retaili, kde bola druhým najrýchlejšie rastúcim úverovým domom, ale dvojkou bola aj pri financovaní korporátnej klientely.
VÚB banke na druhej strane vlani ubudli vklady a zhoršila sa aj v ukazovateli cost to income. Z pohľadu efektívnosti však napriek tomu získala v hodnotení viacej bodov. Vďačí za to konkurencii, ktorej efektivita sa zhoršila významnejšie. Banka medziročne zvýšila čistý zisk najmä vďaka menšej tvorbe opravných položiek, pred ich zohľadnením bol zisk takmer bez zmeny. Návratnosť kapitálu sa mierne zlepšila, ale medzi hodnotenými bankami zvlášť neoslnila.
Významné
Keď minulý rok Európska centrálna banka testovala významné banky starého kontinentu a prebrala nad nimi dohľad, pod jej brvy sa dostala aj väčšina slovenského bankového sektora. Spolu so Slovenskou sporiteľňou, VÚB a Tatra bankou aj ČSOB (aj so stavebnou sporiteľňou), UniCredit Bank a Sberbank. Tieto finančné domy predstavujú zhruba tri štvrtiny aktív bankového sektora.
Presun kompetencií dohľadu do Frankfurtu však nie je jedinou novinkou pre banky. Tento rok ich čakajú aj nové náklady. Okrem bankovej dane, hoci so zníženou sadzbou, budú platiť príspevok do rezolučného fondu. Ďalšie náklady sú spojené s plnením nového ukazovateľa predpisujúceho bankám minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Takzvaný MREL je podielom súčtu vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov k súčtu celkových záväzkov a vlastných zdrojov. Podľa prepočtov Slovenskej bankovej asociácie budú na jeho splnenie tunajšie bankové domy potrebovať 1,8 miliardy eur.
S držaním väčšej porcie kapitálu v bankách budú musieť počítať aj niektorí akcionári. A to preto, že centrálna banka využila možnosť stanoviť pre systémovo významné banky – za také označila SLSP, VÚB, Tatra banku, ČSOB a Poštovú banku – kapitálové vankúše na krytie systémového rizika so zámerom predísť dlhodobým necyklickým rizikám. Rozhodla sa tak preto, že na Slovensku je bankový sektor dominantný, orientuje sa na úverovanie domácej ekonomiky a je veľkým vlastníkom štátneho dlhu. Koncom vlaňajška týchto päť bánk vlastnilo štvrtinu slovenských štátnych dlhopisov, čo je takmer deväťdesiat percent štátnych obligácií v portfóliách tunajších bánk.
