Banka je dnes aj technologická firma, nielen sieť pobočiek

Martin Kubík, CIO a člen predstavenstva Tatra banky, hovorí o dôležitosti technológií pre modernú banku, ako sa môže „neítečkár“ stať šéfom IT, aké komplexné sú bankové systémy alebo ako budú vyzerať banky o dvadsať rokov.

Ako ste sa dostali k súčasnej pozícii?

Na tejto pozícii pracujem šesť rokov a priviedlo ma k nej nadšenie pre IT, hoci nie som vyštudovaný ítečkár. Som takpovediac bankové dieťa, hneď po škole som sa zamestnal v banke, kde som pracoval v rôznych „neíté“ útvaroch. Zistil som, že ma rutinná práca veľmi nebaví, preto som sa ju snažil optimalizovať. Začal som poškuľovať po rôznych optimalizačných makrách a plynutím času po programovaní. Najprv som pomocou programovania optimalizoval svoju prácu, potom si to všimlo okolie a priestor na moje technické uplatnenie sa významne rozšíril. Takto sa začala moja IT púť. Pracoval som vo viacerých bankách, bankový trh sa vtedy na Slovensku iba rozbiehal. Popritom som sa naďalej ponáral do rôznych zákutí IT. Po deviatich rokoch som prišiel do Tatra banky. Začal som na veľkom projekte na IT, neskôr som sa presunul na risk a spracovateľský útvar. Následne viedli moje kroky opäť na IT, kde som sa stal súčasťou prvej veľkej IT transformácie v banke. V pretváraní existujúceho stavu do želaného budúceho som sa našiel.

Takmer po desiatich rokoch som si uvedomil, že som mal za celú kariéru „len“ dobrú prácu vo veľkých stabilných firmách. A akokoľvek to zvláštne vyznie, mal som chuť vyskúšať niečo iné. Začal som pracovať v slovenskom startupe, ktorý sa venoval úplne odlišnej oblasti – dizajnu retailových priestorov a následnej výrobe nábytku a iných komponentov do týchto priestorov. Služby sme dodávali prevažne do zahraničia. Po piatich rokoch sa mi však opäť zacnelo po Tatra banke. Neprestala totiž vo mne rezonovať vždy nadčasová vízia a nenapodobiteľná kultúra.

Spomínali ste nadšenie pre prácu. V čom spočíva?

Je spojené s inštitúciou, v ktorej pracujem. V Tatra banke je elektrizujúca atmosféra, ľudia menej myslia na vlastné ciele, viac na tie spoločné, sú zapálení pre firmu, ktorej sú súčasťou. Špecificky pre mňa je to vždy existencia veľkých plánov a snaha dosiahnuť ich aj v zložitom prostredí. Atmosféra a z nej vzniknuté situácie človeka nabíjajú energiou.

Vaša rola je viac manažérska, vizionárska, technologická? Viete to nejako zadefinovať?

Ako sa človek v kariére posúva,  mení sa aj jeho záber. Je menej v hĺbke konkrétnych problémov, musí viac rozumieť veciam do šírky. Napríklad sa snažím viac pochopiť biznisových kolegov, aby som vedel, ako im môže IT čo najviac pomôcť. Ale hlavne ide o pozeranie vpred, o víziu, ktorú treba vedieť naplniť. Keď si to však situácia vyžaduje, je dobre uchovať si schopnosť pomôcť s riešením akýchkoľvek tém, aj operatívnych, a konkrétnych problémov.

Pri pohľade späť vidíme veľkú transformáciu od kamenných pobočiek do digitálneho sveta. Ako sa na tento proces pozeráte?

Môže to vyznieť ako ošúchaná fráza, ale banka dnes naozaj predstavuje aj technologickú firmu, nielen výhradne sieť kamenných pobočiek. Súvisí to so zmenou spotrebiteľského správania a s vývojom predaja a obsluhy smerom do digitálneho sveta. Klient nemusí so všetkým chodiť do pobočky, zamestnanec nevypíše papier, ktorý pošle kolegovi internou poštou. Klient dnes môže urobiť väčšinu úkonov digitálne, pri zamestnaneckých systémoch je zase snaha, aby fungovali čo najautomatizovanejšie. Kamenné pobočky a kontaktné centrá však naďalej hrajú veľmi dôležitú úlohu. Dávajú priestor na kontakt človeka s človekom tam, kde je to želané a vítané. A digitalizácia pomáha, aby toho priestoru bolo viac. Automatizuje činnosti, ktoré každý z nás rád vybaví cez mobil z pohodlia domova. Ale späť k tej technologickej firme. V banke dnes používame približne 322 systémov a aplikácií, medzi ktorými existuje viac ako tritisíc rôznorodých integrácií. A tento „ekosystém“ funguje zhruba na 520 rôznych technológiách.

Komplexnosť len existujúcich systémov je teda obrovská.

Áno, obrovská. Keby som vyňal iba naše „core“ systémy, ktoré robia väčšinu výpočtov v pozadí, tie majú asi 30 miliónov riadkov kódu. Kvôli lepšej predstave, koľko je 30 miliónov riadkov, prirovnajme ich k tlačenému textu. Ak má jedna strana knihy 30 riadkov, tvorili by milión strán. Pri 200-stranovej knihe ide o päťtisíc kníh.

Ide teda o exponenciálny rast?

Počet transakcií vrátane platieb a ďalších operácií, ktoré spracúvame, rastie veľmi rýchlym tempom. Dnes ide približne o sto miliónov transakcií mesačne, ale pred rokom ich bolo 80 miliónov. Trend je logický – predstavte si seba, ako ste platili kedysi a ako platíte dnes. V súčasnosti uhradíte mobilom takmer všetko, pokojne aj akékoľvek malé transakcie, ktoré ste v minulosti platili v hotovosti.

Znamená to, že počet ľudí, ktorí pracujú na IT oddelení v banke, rastie porovnateľne rýchlo?

Takáto úmera neplatí, rast nákladov musí byť totiž v súlade s rastom výnosov. Vývoju našťastie pomáha exponenciálny rast výkonu technológie. Napríklad keď si dnes kúpim procesor, má výrazne vyšší výkon než ten, ktorý som si kúpil pred pár rokmi za rovnakú cenu. Ale áno, počet ľudí na IT sa zvyšuje, keď sa na to pozrieme trendovo, približne o 1 520 ľudí ročne. Dnes v našich IT útvaroch pracuje približne 350 ľudí.

Koľko z nových investícií ide do informačných technológií?

Priemerne 85 percent putuje do projektov s IT vývojom. Pomer sa mení len vtedy, keď robíme veľké investície do pobočkovej siete alebo do budov. Zo spomenutých 85 percent ide jedna tretina do údržby – obnovenia „starého železa“. Zvyšné dve tretiny padnú na rozvoj nových funkcionalít, obnovu systémov, ktoré prinášajú niečo nové, rozšírenie služieb pre klientov alebo zamestnancov. Keby som to všetko zhrnul, zhruba 60 percent zo všetkých investícií ide permanentne do rozvoja.

Robia to takto aj ostatné banky?

Každá banka má vlastnú stratégiu a prísľub značky. Pre Tatra banku sú inovácie niečo, čím sa chceme odlišovať a čo je pre nás typické. Vďaka nim môžeme klientom prinášať nové a lepšie služby a tým zvyšovať ich spokojnosť. Predpokladám však, že neplatí, že u nás hovoríme o 60 percentách a inde o 30. V dnešnom digitálnom svete by taká inštitúcia asi išla prudko dole vodou.

Koľko z 320 aplikácií, ktoré používate, vyvíjate interne a koľko je aplikácií tretích strán?

Počet nami naprogramovaných, respektíve tých, ktorých sme vlastníkom, je približne 240. Z tohto počtu programujeme zhruba polovicu sami a polovicu pomocou partnerských firiem, ktoré s nami dlhodobo koexistujú. Žiadna firma nedokáže fungovať len na vlastných aplikáciách. Nebolo by to ani rozumné, lebo by stratila flexibilitu a rýchlosť.

Slovensko je extrémne malý trh. Nemajú tu veľkú výhodu veľké alebo medzinárodné banky? Pracujete na projektoch v IT aj skupinovo?

Tatra banka možno vo svetovom ponímaní nie je veľká, ale nie je ani malá, na Slovensku je to jedna z najväčších bánk. A to pomáha, aby sme priekopové inovácie dokázali robiť sami. Globálnosť dáva silu vo veľkosti, ale často je v protiklade s flexibilitou a unikátnosťou riešení pre konkrétne trhy. Aj preto sa Tatra banke podarilo na „malom“ Slovensku viackrát priniesť inovácie, ktoré boli a sú unikátne na európskom alebo dokonca svetovom trhu. Samozrejme, ako vo väčšine vecí, aj v tomto treba hľadať správnu rovnováhu. Tatra banka je súčasťou medzinárodnej bankovej skupiny. Niektoré veci sa snažíme robiť skupinovo, aby sme ich nemuseli v každej banke skupiny riešiť nanovo. Neoplatí sa ani už vymyslené svetové riešenia vyvíjať úplne sám, takpovediac na kolene. Ak aplikáciu využíva tisícka firiem na svete, treba si ju zobrať, prispôsobiť svojim potrebám, rozumne integrovať do systémov a potom byť rýchly v jej rozvoji.

Boli nejaké riešenia, ktoré ste ponúkli skupine?