V prípade Bakiho Sadikiho nejde o mysterióznu postavu, ale o recidivistu, ktorý sedel v starom i novom režime. V rokoch 1971 až 1987 bol trikrát odsúdený za rôznu trestnú činnosť. Po novembri 1989 bol odsúdený za trestný čin nedovoleného ozbrojovania sa. V septembri 1994 u neho doma našla polícia samopaly, revolvery, brokovnicu veľkého kalibru a veľké množstvo munície.
Mysteriózne je, že sa zbrane našli v dome, do ktorého – práve v septembri 1994 – tak srdečne telefonicky pozýval svojho priateľa, vtedajšieho radového sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Skutočnosť, že sa vysokopostavený sudca priatelil s recidivistom, nebola na prekážku tomu, aby bol Sadiki za nelegálne prechovávanie zbraní odsúdený. Kto by chcel vďaka tomu prepadnúť naivnému optimizmu, mal by vziať do úvahy aj inú vec – Sadiki nebol potrestaný za svoj hlavný „biznis“.
Keď v deväťdesiatych rokoch minulého storočia odsúdili kosovského Albánca Redzepa Hajdariho v Nórsku a súdili dve jeho spojky v Poľsku, poľský prokurátor povedal, že Hajdari spolupracoval so svojím krajanom Sadikim, ktorý „znamenal v obchode s heroínom vo východnej Európe viac než Hajdari“. Keď švajčiarska polícia rozkryla štruktúru mimoriadne nebezpečnej zločineckej skupiny, tak na jej čelo umiestnila Bakiho Sadikiho.
Slovenský prokurátor bol pri tom, keď jej dvaja členovia pred švajčiarskym vyšetrujúcim sudcom vypovedali, kto je ich najvyšším šéfom. Naše súdy, medzi nimi aj Najvyšší súd SR, však „z procesných dôvodov“ tieto výpovede neuznali – vraj pri nich nebol slovenský tlmočník. Najvyšší súd nariadil výsluchy svedkov zopakovať, ale tí po odsúdení už vypovedať nechceli. Jeden z nich, istý Fadil Alili, otvorene priznal, že „ak by vypovedal, musel by sa báť o život svoj a svojej rodiny“.
Keď svedkovia po rokoch zomreli, krajská prokurátorka v júni 2008 trestné stíhanie zastavila, lebo vraj „vyšetrovaním nebolo preukázané, že skutok spáchal obvinený B. S.“.
Dva mesiace po tomto rozhodnutí polícia pristihla pri čine miestnu zločineckú skupinu, ktorá obchodovala s drogami. Jeden z jej členov pred políciou a súdmi vypovedal tak, že Sadikiho ako bosa odsúdili na 22 rokov väzenia. Otázka znie, či svedkovia budú rovnako vypovedať aj po tom, keď aj oni dostali 15-ročný trest.
A mimochodom – dobrý priateľ Sadikiho z roku 1994 už nie je „len“ radovým sudcom Najvyššieho súdu, ale najvyšším predstaviteľom súdnej moci na Slovensku.
