Slovenské salaše môžu o pár rokov úplne zaniknúť (reportáž)

Niekoľko stoviek metrov za podtatranskou obcou Hybe schádzame na kamenistú cestu smerom na miestny salaš. Po niekoľkých minútach jazdy sa spoza kopcovitej a kľukatej cesty vynára Kriváň, zelené pasienky a malá drevená koliba. Salašníctvo je v tejto obci odnepamäti a miestni obyvatelia hovoria, že ovca na okolité kopce jednoducho patrí. Niet sa čomu diviť, obec disponuje jedným z najväčších katastrálnych území v širokom okolí, do ktorých patria aj rozsiahle pasienky a lúky. Salaš a jeho prevádzka spadajú pod poľnohospodárske družstvo v obci.

Mladým sa bačovať nechce

Pri kolibe stojí maringotka a menší altánok. V ňom nachádzame miestneho baču Miroslava Potaneckého, ktorý má salaš na starosti, a jeho pomocníka valacha Jana. Na stovky oviec tu v minulosti museli byť bačovi poruke minimálne traja až štyria ľudia. Dnes je situácia o niečo horšia. „Zostali sme už len dvaja. Nemáme ľudí, nikto to už nechce robiť. Všetci by len pri počítačoch sedeli,“ hovorí bača a ponúka nám čerstvý syr a žinčicu. Mladých od tejto práce odrádza nižší plat, veľa manuálnej práce alebo odchádzajú ku konkurencii, kde sa ovce doja pomocou stroja.

Zdroj: Martin Mikláš

Okrem bačov a valachov na salašoch Slovenska klesá počet oviec. Chov sa začal rapídne prepadať na počiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti sa na celom území krajiny chová okolo 320-tisíc oviec. Približne pred dvadsiatimi rokmi ich bolo až dvojnásobne viac. Dôvodom však nie sú podmienky alebo nedostatok pasienkov. Na kopce by sa pokojne mohli vrátiť pôvodné počty oviec, ktorými sa región pýšil pred štvrťstoročím. „Keby sme mali viac ľudí, mohli by sme mať aj viac oviec,“ konštatuje bača. Okrem toho chovatelia oviec zápasia s nízkymi cenami ovčieho mlieka na trhu.

• Pozrite si fotogalériu reportáže zo salaša

Tak ako vo väčšine prípadov, aj v Hybiach vlastní väčšinu oviec poľnohospodárske družstvo v obci, zvyšok patrí súkromným vlastníkom. Obec mala na svojom území pôvodne tri salaše, na ktorých bolo zhruba 1 300 oviec. Dnes zostal už len jeden, na ktorom sa starajú približne o 600 oviec a baranov. Ubúda aj počet súkromných vlastníkov, ktorým sa chov už jednoducho neoplatí. Keď majú svoje ovce na salaši, dostávajú výrobky z nadojeného mlieka. Sezóna pasenia sa začína približne na začiatku marca a končí sa na konci októbra. Družstevné ovce potom zimujú v zateplenej hale. Zvieratá súkromných majiteľov musia prezimovať doma.