B. Gröhling: Škola by mala byť miestom plnohodnotného života detí

Bývalý minister školstva Branislav Gröhling rekapituluje zmeny, ktoré sa v sektore udiali od roku 2020, hlavné reformy počas svojho ministrovania, ale aj nedokončené kroky a hlavné výzvy slovenského školstva.

V akom stave je súčasné slovenské školstvo?

Okrem posledných troch rokov sa v školstve v podstate od roku 2008 nič nemenilo. Pritom je to oblasť, ktorá by mala reagovať na zmeny v spoločnosti veľmi pružne. Neprišli systémové zmeny, reformy ani investície do škôl. Školy neboli pripravené na krízové situácie. A rovnako nebolo pripravené ministerstvo, keď sme do vlády nastupovali. Napriek tomu sa nám podarilo rozbehnúť nadčasové reformy, ktoré sme ukotvili v zákonoch aj v pláne obnovy. To je dôvod, prečo v nich pokračujú ďalší dvaja ministri. Tieto systémové zmeny z roku 2020 pretrvávajú. Ale potrebujete množstvo ďalších podnetov a energie, aby sa v nastúpenej ceste pokračovalo.

Je výsledok taký, aký ste očakávali? Ste spokojný s tými reformami?

Áno. Dostávam výhradne pozitívny ohlas od riaditeľov, učiteľov a rodičov. Oceňujú, že školstvo sa konečne stalo témou, naštartovali sme zmeny, informovali sme o nich, investovali sme do škôl. Už aj dnes na rodičoch vidím, že vnímajú vzdelanie ako hodnotu. Snažia sa pre deti vybrať čo najlepšie školy. Samozrejme, boli sme v nejakej vládnej konštelácii. Navyše prišiel covid a vojna na Ukrajine. Bolo to náročné, ale nastavili sme zmeny a budúce smerovanie školstva. Napríklad pomocou kurikulárnej reformy, teda reformy učiva a spôsobov výučby. Alebo pomocou presunu kompetencií z ministerstva vnútra v rámci špeciálnych škôl. Alebo cez čiastkové projekty ako doučovanie, letné školy či otvorený trh s učebnicami. Jedna vec, ktorú sa nepodarilo systémovo nastaviť, je odmeňovanie zamestnancov. To však máme pripravené a stačí nám na to už len pár drobných krokov.

Čo by sa malo spraviť, aby slovenské školstvo dokázalo skokovo napredovať?

Ešte veľmi veľa. V prvom rade sú to zmeny v učive a spôsoboch výučby, ktoré sme rozbehli. Riešili sme najmä to, čo a ako sa deti v školách učia. To sa, samozrejme, nezaobíde bez odmeňovania zamestnancov škôl. Dôležitá je aj zmena toho, ako školu vnímame. Škola by mala byť miestom, kde dieťa žije plnohodnotne. V škole sa dieťa vzdeláva, ale okrem toho tam nadväzuje kontakty, učí sa pracovať v kolektíve. To s ním ide celý život. Škola by mala byť miestom, ktoré podporí talent a nadanie žiaka, podporí jeho zdravý psychický vývoj, vedie ho k zdravým vzťahom s vrstovníkmi a k zdravým životným návykom.

V ideálnom svete by v škole okrem učiteľov pôsobili aj lektori krúžkov a záujmových aktivít, podporné tímy špecialistov či športoví tréneri, aby sme umožnili všestranný rozvoj žiaka. Bol by to samostatný svet pre deti s obrovskou ponukou aktivít, ktoré umožnia žiakovi plnohodnotne žiť a pripravia ho na budúcnosť.

Čo tomu bráni?