Ázia v roku 2015: Jej chápadlá sa napriek spomaleniu rozpínajú

Rozvíjajúce sa ázijské štáty totiž prešľapovali celý rok na mieste, čo Európu poznačilo v biednom hospodárskom raste. Pre Áziu to však nutne nemusí znamenať zlú správu, pretože jej spomalenie len prospeje a bude mať čas si svoj ekonomický model do budúcnosti poriadne premyslieť.

Ázia sa stála v každom prípade ekonomickým fenoménom, ktorému sa venujú desiatky publikácií. Prečo sú na tom napríklad Južná Kórea, Taiwan alebo Čína ekonomicky lepšie ako Indonézia, Malajzia, Thajsko alebo Filipíny, hoci pred pár desiatkami rokov stáli všetky krajiny na rovnakej štartovej čiare? Kniha Why Nations Fail tvrdí, že o výkonnosti ekonomík a jej úspechu nerozhoduje ani klíma, ani národná mentalita, ale podoba byrokracie v krajine. Ekonóm Joe Studwell v knihe How Asia Works vysvetľuje, že za úspechom ázijských krajín stoja trhové reformy – ale len na prvý pohľad. „Nahlas sa zaklínajte dôležitosťou voľného trhu, ale potichu krajiny ďalej riaďte direktívne,“ napísal v knihe.

Južná Kórea, Taiwan, Čína a o mnoho dekád skôr aj Japonsko si svoje súčasné postavenie podľa J. Studwella nevydobyli nadšeným príklonom k voľnému trhu, ale k centrálne ovládanej ochranárskej ekonomike.

Presun ekonomickej moci a investorov zo Západu do ázijských krajín sa skloňuje už dekádu, keď kedysi zaostalá Ázia začala robiť reformy, ktoré sa páčili Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Opomínala sa však téma, čo sa stane, ak sa ekonomickí tigri z Ázie unavia. Rok 2014 bol len začiatok a letargia v raste bude pokračovať aj budúci rok. Bývalý americký minister zahraničných vecí Lawrence Summers v štúdii, ktorú spracoval s ekonómom Lantom Pritchettom z Harvardovej univerzity, varoval, že ak bude ekonomické spomalenie obrích ázijských ekonomík pokračovať, hospodársky rast vyspelých krajín to pocíti v spomalenom tempe ekonomiky o dve percentá. Budúcnosť globálnej ekonomiky bola pritom dlhé roky založená na predpoklade pokračovania super rýchleho rastu dvoch gigantov – Indie a Činy, ktorých obyvatelia tvoria tretinu populácie planéty a obrovskú základňu spotrebiteľov. A Ázia ako fenomén desaťročia sa ďalej rozpína.

Podiel stúpa

Presun ekonomického ťažiska a sily smerom na východ je nepopierateľný fakt. V apríli tohto roka vydal MMF štúdiu World Economic Outlook, v ktorom konštatoval, že rozvíjajúce sa trhy prispievali k tvorbe globálneho HDP 51 percentami. V roku 1980 bol ich podiel len tretinový. To znamená, že podiel rozvíjajúcich sa krajín na svetovej ekonomike rástol 0,6-percentuálnym tempom neuveriteľných 33 rokov. Obrie trhy Ázie a Latinskej Ameriky tak ľahko svoje kolesá nezastavia. MMF dokonca očakáva, že aj napriek ekonomickej stagnácii budú tieto krajiny ukrajovať z globálneho koláča tvorby HDP každý rok 0,7 percentuálneho bodu až do roku 2019, keď im bude patriť takmer 55-percentný podiel.

Zmeny v rozvojových štátoch Ázie možno najlepšie opísať pomocou vývoja investícií v pomere k HDP. Toto meradlo nám ukazuje, ako sa ekonomike darí posilňovať nové kapacity a produkciu. Pomer investícií k HDP sa podľa analytika Steena Jakobsena zo Saxo Bank na vyspelých trhoch od krízy znížil a teraz sa pomaly pokúša vrátiť k normálnym hodnotám. Nejde o žiadne prekvapenie, ale zaujímavejšie je, že rozvojová Ázia, čo sa týka investícií, vykazuje od roku 2008 výrazný nárast. Investície tam predstavujú ohromujúcich 43 percent celkového HDP.

Napriek súčasnému spomaleniu majú ázijské krajiny pre firmy z USA a Európy ohromný potenciál. Konzultačná spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC) odhadla, že kúpna sila rozvíjajúcich sa krajín (E7), teda Indie, Číny, Mexika, Brazílie, Indonézie, Ruska a Turecka, predbehne do roku 2030 kúpnou silou súčasné najbohatšie krajiny sveta G7. Analýza spoločnosti PwC tvrdí, že Ázia a Tichomorie budú mať už v roku 2015 vyšší počet obyvateľov zo strednej triedy ako Európa a Severná Amerika dokopy. Tieto trendy znamenajú, že tradičný spôsob triedenia ekonomík sa stáva irelevantný. Kým talianska ekonomika sa od roku 2000 v reálnych ekonomických indikátoroch nikam neposunula, Čína strojnásobila svoju veľkosť a Mexiko narástlo o tretinu. Tieto obrovské ekonomické posuny medzi jednotlivými krajinami budú viesť k vážnym zmenám v spotrebnej štruktúre. Firmy si už dnes uvedomujú, že rozvíjajúce sa krajiny sa stali hlavnou konkurenciu pri produkcii sofistikovaných globálnych produktov dlhodobej spotreby. Ekonomickými tigrami, ktoré nahradia emerging markets, sa stanú krajiny ako Bangladéš, Kolumbia, Peru, Filipíny, Vietnam, prípadne Maroko či Nigéria. Spája sa s nimi vysoké riziko, ale v súčasnom období deflácie a nízkych úrokov ich budú investiční kovboji častejšie vyhľadávať.