Ale pri pohľade na štruktúru výkonov slovenskej ekonomiky treba povedať, že je to potrebný zázrak. Aj keď tieto dve slová dohromady neodkazujú na niečo, na čo by sa dalo dlhodobo spoliehať.
Že je doslova hnacím ústrojenstvom slovenskej ekonomiky automobilový priemysel, je pekný symbol. Toto zložité zariadenie však treba udržať v chode na vysokých otáčkach nie ako bežné auto, ale ako pretekársky špeciál. A nielen dolievaním paliva a oleja, ale aj neustálym ladením parametrov, tréningom celého tímu a občas aj veľkými zdokonaleniami.
Článok vychádza v 56-stranovej prílohe Slovensko a svet 2014, ktorá je súčasťou koncoročného vydania týždenníka TREND 50-51/2013, dostupného na stánkoch, digitálnych kioskoch AppStore a Play Store (aplikácia TREND) a v našom e-shope. |
Rast na vavrínoch
Pre podobu slovenského automobilového priemyslu je najdôležitejšie, že samotná brandža s ňou takmer nikdy nie je spokojná. To roztáča pozitívnu špirálu. Keďže sa tunajšie fabriky neustále zlepšujú a majú skvelé výsledky v kvalite aj prijímaní nových technológií a modelov, materské automobilky ich novinkami rady a pravidelne zásobujú. Takto vzniká potreba ďalšej modernizácie tunajších závodov, prichádzajú investície – a kvalita i pripravenosť na výrobu ďalších, modernejších áut rastie.
A tak sa v žilinskej Kii bude v roku 2014 nielen šepkať o facelifte úspešného kompaktného SUV Sportage. Aj v pokrízovo utlmenom závode PSA Peugeot Citroën bude na dohľad nový model. V superstar nemeckého koncernu Volkswagen, bratislavskej fabrike, sa dokončí nevídaný technologický upgrade. Nová lisovňa a najmä automatickými zvarovacími robotmi husto osídlená karosáreň citeľne zvýšia počet častí auta, ktoré nemecká skupina vyrába na Slovensku. Účtovníci to nazývajú pridaná hodnota.
Mimochodom, aj bez oficiálneho potvrdenia možno odhadnúť prvý model, pre ktorý fabrika novú ultramodernú halu využije. Na trh sa chystá nová generácia luxusného SUV Audi Q7. V hre do budúcnosti budú aj jeho zaujímaví súrodenci mierne odlišného dizajnu a možno aj podobne strihané Lamborghini.
Načo je pilot
Najviac práce pre ľudí, čo slovenská ekonomika naozaj potrebuje, dáva hustnúca sieť dodávateľov súčiastok a modulov. Aby dokázali zásobovať automobilky dielcami pre modernejšie autá, investujú. No zároveň stále skúšajú, či nejde aspoň niektoré logistické cesty prekresliť tak, aby začínali v krajinách s lacnejšou prácou, než je na Slovensku.
Je teda správny postreh, že treba skúšať ukotviť čo najpevnejšie aj ich. Dobre orientovaná je úvaha, že by to chcelo pomôcť im s vývojom. Pretože zadania od automobiliek majú čoraz menej podobu technických výkresov alebo prototypu dielca, skôr dizajnu a požiadavky – navrhnite, skonštruujte a otestujte, aby ste dobre vyrábali.
Preto je aktuálna snaha Zväzu automobilového priemyslu SR vytvoriť štruktúru priemyselných výskumných inštitútov, v ktorých by dodávatelia našli fundovanú asistenciu s riešením technických otázok, na ktoré ich vývoj zatiaľ nestačí, viac než namieste.
S pokusom pripraviť platformu na komunikáciu slovenských vedcov s praxou pre celý priemysel automobilový zväz neuspel. Návrhov na zlepšenie bolo od iných odvetví akosi priveľa. Preto skúša vlastný pilotný projekt, ktorý by mohol zároveň vytvoriť funkčný a užitočný nástroj, ako v novom období zmysluplne čerpať prostriedky z európskych fondov.
V roku 2014 by mala vzniknúť inštitucionálna podoba štruktúr výskumu pre spoluprácu vedcov s automobilovým priemyslom. Podobne to bude aj s ambíciami zväzu v oblasti stredného technického vzdelávania, aj keď v ňom už pilot v duchu nemeckého duálneho systému existuje. No firmy v praxi nepotrebujú pilotné projekty, ale to, čo na ich základe bude fungovať. Bez toho bude ďalšia existencia slovenského automobilového zázraku ohrozená.